Štátna pomoc v poľnohospodárstve je jednou z horúcich tém nášho agrárneho odvetvia. Poľnohospodári by, samozrejme, boli radi, keby bola čo najvyššia, ale na druhej strane sú tú značné limity, keďže štát musí šetriť doslova každý cent.
Asi netreba pripomínať, že štátna pomoc je podpora, ktorú štát poskytuje zo štátneho rozpočtu. Z rozpočtu, o ktorom v poslednom čase nepočuť žiadne optimistické správy. Deficit štátneho rozpočtu - či už sa to niekomu páči alebo nie - je holý fakt a hľadať v ňom voľné zdroje je hľadením ihly v kope sena.
Okrem toho, štátna pomoc v poľnohospodárstve Európskej únie, ktorej sme členom, je regulovaná prísnymi pravidlami. A napríklad štátna pomoc, ktorou sa kryjú prevádzkové náklady, je v únii zakázaná.
Jednou z výnimiek je pomoc na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami alebo prírodnými katastrofami. Podmienkou však je, aby takáto udalosť spôsobila podniku výpadok na produkcii vo výške viac ako 30 percent oproti priemeru za predchádzajúce 3 alebo 5 rokov.
Ak k takejto udalosti dôjde, roľník je povinný takúto udalosť nahlásiť Pôdohospodárskej platobnej agentúre a štát môže prvovýrobcom tieto straty kompenzovať do štyroch rokov od ich vzniku. Do troch rokov od vzniku takejto udalosti môže štát vypracovať schému pomoci, podľa ktorej sa pomoc poskytne.
Vypracovanie schémy štátnej pomoci je pritom základnou podmienkou poskytnutia pomoci od štátu. Táto schéma sa potom predkladá Európskej komisii, ktorá posudzuje jej súlad s pravidlami EÚ. Každá schéma pomoci sa vypracováva osobitne pre každý druh strát na poľnohospodárskej produkcii a členská krajina má povinnosť preukázať, že nepriaznivá poveternostná udalosť naozaj vznikla. Podkladmi sú relevantné údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Viac sa dočítate v 40. čísle Roľníckych novín
