„Na začiatku sme potili krv, avšak počiatočné problémy sme do veľkej miery zapríčinili my sami.“ hovorí Ewald Kramer zo SCHAUMANN NEMECKO. Dnes prevádzka kŕmneho robota na farme SCHAUMANN v Hülsenbergu prináša veľa benefitov a spláca túto investíciu.
Už v roku 1953 založil pán H. Wilhelm Schaumann farmu dojníc na statku v Hülsenbergu pre overenie kvality a účinku vyrábaných krmív podľa vlastného výskumu. Dnes obhospodaruje farma 750 ha poľnohospodárskej plochy, produkuje mlieko s približne 220 kravami a prevádzkuje dve paralelné bioplynové stanice. Štyri dojacie roboty sú v prevádzke už viacej rokov, v automatizácií pokračovali v roku 2023 spustením automatického kŕmneho systému, ktorý zahŕňa dva automatické kŕmne vozy a kŕmnu kuchyňu pre automatické nakladanie a miešanie krmiva. Krmivo robot dodáva do všetkých maštalí okrem maštale pre teľatá, čo sa ukázalo byť dobrým rozhodnutím pre využitie robota z časového aj kapacitného hľadiska. Krmivo pre teľatá miešajú a rozvážajú zamestnanci, čo nie je náročné, keďže teľatá nemajú ešte veľkú spotrebu krmiva.
V kŕmnej kuchyni je 10 zásobníkov na minerálne krmivo, 4 zásobníkov na jadrové krmivo, jedna na vodu a jedna na inú tekutinu. Ideálne by bolo mať ešte ďalšie 2-3 nádrže na minerálne krmivo a jednu na tekutinu, no technicky to nebolo možné zrealizovať. Tak či tak počet nádrží v kuchyni ďaleko prevyšuje počet nádrží v bežnej kuchyni na krmivo, dodávateľ prvý krát zariaďoval kŕmnu kuchyňu s takým veľkým počtom nádrží. Keďže sa však táto kuchyňa využíva predovšetkým na testovacie účely, je tento vyšší počet nádrží potrebný. Ďalej je v kuchyni je 48 vyznačených miest na umiestnenie blokov siláže.
Zo začiatku sa stávalo, že bloky siláže v kŕmnej kuchyni pripravené na naloženie nestáli rovno, preklopili sa a nakladač ich pri nakladaní nemohol poriadne uchopiť. Tak naložil namiesto celého bloku len jeho časť, čím sa značne predĺžil čas naloženia plnej dávky, čo je 600-700 kg. Pri takejto spomalenej prevádzke potom samozrejme robot nestíhal nakŕmiť všetky kravy. Problém pomohla vyriešiť automatická kontrola pri vchádzaní do kuchyne, či je blok so silážou dostatočne rovnomerný. Dôležité je tiež bloky siláže ukladať exaktne do označených políčok na podlahe, aby medzi nimi zostal dostatočne veľký priestor pre oskenovanie a uchopenie. Tieto prvotné chyby spôsobili, že trpeli najmä kravy v tranzitnej maštali, kam robot chodil až po nakŕmení produkčných dojníc v zmysle nastavených priorít. Ako kľúčové sa ukázalo konzervovať siláž s BONSILAGE s overeným zabezpečením aeróbnej stability. Kŕmny robot nedokáže rozlíšiť kvalitu siláže, nevidí, či je siláž v poriadku alebo plesnivá, nakladá všetko, čo je v kŕmnej kuchyni pripravené. Siláž sa do kuchyne vozí v pondelok, v stredu a v piatok, takže v kuchyni potom stojí aj dva dni. Robot sa však dokáže automaticky prispôsobiť aj situácii pri zníženom dopyte spôsobenom napríklad ošetrovaním paznechtov, potom dodáva menej krmiva a tým zabraňuje hromadeniu krmiva na kŕmnom stole a jeho znehodnocovaniu. V kuchyni je dôležité dodržiavať aj bežné hygienické opatrenia. 3-krát denne zamestnanci odstraňujú zvyšky krmiva z podlahy (výška zvyškov krmiva je nastavená na 5 cm), v zime sa jedenkrát týždenne čistia stoly na krmivo, v lete dvakrát týždenne.
Ďalším problémom, ktorý sa objavil, bola zvýšená teplota u kráv a pokles prežúvania v bachore. Toto bolo zrejme spôsobené výpadkami v zásobovaní kráv krmivom. Keď krava nemá čo žrať 3-4 hodiny, v bachore ubúdajú baktérie a množia sa toxíny, čím dochádza až k efektu deravého čreva. Dôležitý je aj aktívny prístup zamestnancov, ktorí môžu zabrániť výpadkom robota v rôznych nečakaných situáciách, napr. výpadok elektriny, zablokovaná brána a pod. Niektoré farmy kvôli týmto a podobným problémom prestali kŕmny robot radšej používať.
Pred a po zavedení kŕmneho robota
Túto významnú zmenu sme na farme samozrejme vyhodnotili a porovnali hlavné zootechnické ukazovatele 3 mesiace pred spustením a 6 mesiacov po spustení automatického kŕmenia. V grafe vidíme vývoj príjmu sušiny na kravu a deň v kg, oddelene pre kravy na prvej laktácii a pre staršie kravy. Pri bežnom systéme sa kŕmilo raz denne, na druhý deň ráno sa odstraňovali zvyšky krmiva a potom trvalo minimálne pól hodinu až hodinu, kým prišlo čerstvé krmivo, ktoré sa potom každé dve hodiny prihŕňalo automatickým robotom. Príjem sušiny bol pri jaloviciach okolo 20 kg a pri starších kravách 23 kg. Po zavedení kŕmneho robota do prevádzky sa v grafe objavujú väčšie výkyvy, ktoré sú spôsobené tým, že robot dodáva krmivo nepretržite 24/7. Ak robot dodá krmivo v aktuálnom dni, je záznam z aktuálneho dňa, ak však dodá krmivo po polnoci, záznam už patrí do ďalšieho dňa, tým vznikajú väčšie výkyvy v grafe. To však neznamená, že zvieratá nie sú kŕmené rovnomerne.
Po prvých troch mesiacoch prevádzky sa zvýšil príjem sušiny o významných 5%. Pred zavedením robota bola priemerná denná produkcia dojníc na druhej a vyššej laktácii 43 kg pri príjme sušiny 25 kg/deň. Robotickým kŕmením sa zvýšil príjem sušiny na 30 kg/deň, no v niektorých dňoch presiahol príjem sušiny hranicu 30 kg. Tým denná produkcia mlieka dosiahla úctyhodných 47-50 litrov. Je to podmienené najmä častým dopĺňaním krmiva robotom 6 až 8 krát za deň a taktiež vysokou kvalitou krmiva.
Graf Príjem sušiny v %, modrým prvôstky, oranžovým kravy na druhej a vyššej laktácii.
V roku 2024 sa tak zvýšila produkcia mlieka na 13 700 kg s podielom tuku 3,97 % a bielkovín 3,38%., začiatkom roka 2025 stúpol podiel tuku na 4,08% a podiel bielkovín na 3,40%. Týmito ukazovateľmi sa farma Hülsenberg umiestnila na 1. mieste v rámci Šlezvicka-Holštajnska. Brakácia sa v roku 2024 znížila na 20% a pri jaloviciach prakticky nebola. Tým sa stáva farma dlhodobo s najvyššou produkciou mlieka na deň života dojnice na úrovni 23,7 kg / deň, čo svedčí o celkove vynikajúcich podmienkach v chove dojníc. Farma sa taktiež pýši ôsmimi „stotisícovými kravami“, čo je tiež radí medzi chovateľskú špičku v rámci Šlezvicka-Holštajnska.
Dr. Ewald Kramer, SCHAUMANN NEMECKO
