Predstaviteľom ďalších významných chovateľských zväzov na Slovensku sme položili dve otázky:
1. Ako hodnotíte rok 2025 z pohľadu členských podnikov vášho zväzu?
2. Aký vývoj očakávate v tomto roku? Bude podľa vás rok 2026 pre chovateľov lepší ako rok 2025?
anketa rn
Ing. Mgr. Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS):
1. „Rok 2025 bol pre chovateľov veľmi náročný z pohľadu zdravotných rizík v chovoch hydiny. Všetci chovatelia celoročne uplatňovali veľmi prísne opatrenia v rámci biosecurity a v období zvýšeného výskytu vtáčej chrípky v rámci Európskej únie ich ešte sprísňujú. Vďaka tomu sa na našich farmách podarilo počas roka zamedziť vzniku ohnísk vtáčej chrípky a pseudomoru hydiny. Tieto choroby postihli počas roka 2025 až 699 fariem v 23 štátoch v rámci EÚ, a z okolitých krajín bol zaznamenaný veľký výskyt najmä v Poľsku, Maďarsku a Nemecku. Počas roku to vyvolalo nedostatok jednodňovej hydiny, hydinového mäsa, ako aj vajec a spôsobilo nárast cien hydinového mäsa a vajec v rámci celej Európy.
Pozitívne vnímame modernizáciu viacerých fariem na chov hydiny, ako aj otvorenie úplne novej farmy pre 37-tisíc nosníc vo voľnom výbehu pri Hlohovci v októbri 2025. Prejaví sa to na raste produkcie vajec v SR najmä v nasledujúcich rokoch.
Počas rokov 2024 a 2025 sa podarilo zrealizovať modernizáciu dvoch hydinových bitúnkov v SR, ktoré už dnes spracovávajú hydinu najmodernejšími technológiami. V roku 2025 pozitívne vnímame schválenie projektov z prostriedkov EÚ na rekonštrukcie fariem na chovy nosníc, ako aj na výkrm hydiny. Rovnako pozitívne vnímame zachovanie podpory chovu hydiny cez Zelenú naftu, ako aj schválenie a vyplatenie finančnej podpory na marketing a propagáciu pre potravinárske podniky.“
2. „V roku 2026 čakajú producentov a spracovateľov hydinového mäsa a vajec viaceré výzvy:
Ing. Martin Nevolný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných (SACHO):
1. „Rok 2025 hodnotím ako extrémne náročný - nákaza slintačky a krívačky nás preverila a našla rezervy, africký mor ošípaných je s nami stále a chovatelia museli zlikvidovať 20-tisíc ošípaných. Cenové výkyvy a možnosti obchodovania boli extrémne, ku koncu roka sa začal ďalší prepad cien spôsobený colnou vojnou a rozšírením afrického moru ošípaných do Španielska. Takže takýto bol rok 2025.“
2. „Chovatelia na jednej ošípanej prerábajú 20 až 50 eur. Ceny sú extrémne, prebytok zvierat veľký. Očakávania sú prežiť, no indície ďalšieho vývoja sú zatiaľ negatívne.“
Ing. Pavel Fiľo, predseda Slovenského zväzu včelárov (SZV):
1. „Minulý rok bol z hľadiska včelárov veľmi rozporuplný. Netypické bolo to, že v niektorých južných oblastiach Slovenska zlyhala jarná znáška, a to počnúc od ovocných stromov, repky a agátu, pretože boli veľmi neskoré mrazy, ktoré ich poškodili. Takže aj priemerná znáška v horskom prostredí u včelárov vo vyšších polohách mala lepšiu úroveň, ako dosiahli včelári na juhu. Čo je veľký paradox, pretože južní včelári mali oveľa lepšie, skoro raz také výnosy ako včelári v lesoch. Na druhej strane treba povedať, že zlyhanie znášky spôsobilo aj zvýšenie tendencií k rojeniu v južných oblastiach, čo sa odzrkadlilo v tom, že straty, ktoré boli v predchádzajúcom roku (2024), si včelári dopĺňali. Potvrdilo sa tak pravidlo, že v zlom roku treba budovať nové včelstvá, pretože je predpoklad, že po zlom roku príde dobrý rok. Aby bol včelár pripravený. Takže toto sa podarilo, čo je „malé plus“ minulého roku.
Ďalším významným plusom je to, že v predchádzajúcom roku sa ako keby „vyčistil priestor“ od nezodpovedných včelárov. Mnoho včelárov chce včeláriť na začiatku, ale keď prídu povinnosti a starostlivosť o včely v zlom období, kŕmenie a liečenie, tak často dávajú prednosť iným povinnostiam a včelstva im hynú. Treba však zdôrazniť, že vlastníctvo včiel nie je typicky súkromnou záležitosťou, na rozdiel od iných zvierat, pretože včelstvá sa nedajú spútať do žiadnej maštale, do uzavretého objektu, ale ovplyvňujú okolo seba neuveriteľných skoro 100 km štvorcových. Vychádzame teda zo známeho vzorca 𝜋.𝑟², pričom včela dokáže doletieť aj 5 - 6 kilometrov, čo mnohých táto výmera zaskočí a neveria tomu. A žiaľ, neexistuje miesto na Slovensku, kde by neboli aj nezodpovední včelári. Takže toto sa vyčistilo pred tým predchádzajúcim rokom v stratách, a tento rok, ktorý máme za sebou, ako keby si včelári vydýchli a nebol taký tlak na úhyny včelstiev. Čo samozrejme, nemusí trvať večne.
Včelári sa v podstate delia do troch skupín - jedny včelária pre ekonomický zisk a žijú z toho celé rodiny, druhí včelárenie považujú za ďalší príjem do rodinného rozpočtu a tretí chovajú včely ako hobby a tešia sa z včelárskej práce. Tí prví komerční sú nútení dosahovať vyššie výnosy, okolo 30 kg medu a viacej za sezónu, aby docielili rentabilitu. Tí druhí sa uspokoja aj s nižším výnosom 20 a 25 kg, a hobby včelári sú radi, že majú pár kilogramov medu pre seba a pre rodinu. Čo sa týka hospodárskych výsledkov, tie boli na úrovni pod priemerom, nižšie ako dve tretiny úrody, skoro polovica úrody ako v bežnom roku..“
2. „Po viacerých rokoch ide o zaujímavý jav - vrátili sme sa k takej „normálnej“ zime. V nej máme mrazivé obdobia a zima stále trvá, nemáme periódy so stupňami nad 12 ºC, čiže včely zimujú relatívne v pokoji bez toho, že by sa vylákali na prelet a začali predčasne žiť, čo bola záležitosť minulých rokov. Vtedy často, aj predminulý rok, lietali včely aj na Vianoce a intenzívne začali plodovať, následne prišli vo februári tvrdé mrazy, čo včelstvo vyčerpáva, pretože plod potrebuje teplotu 35 ºC. Keď je vonku mínus 25 ºC, je to obrovská záťaž pre včelstvo, aby to zvládlo. Takže paradoxne sa tešíme takémuto priebehu normálnej zimy, pretože keď sa vyčerpajú zásoby studeného vzduchu, je tu nádej, že neudrie studený vzduch na kvitnúce porasty ovocných stromov, repky a agátu a snáď sa dožijeme lepšieho roku ako bol ten minulý.
Na Slovensku je odhadom 18- až 20-tisíc včelárov, pričom tendencia počtu včelárov, ako aj včelstiev je mierne stúpajúca. V Slovenskom zväze včelárov je organizovaných asi 75 percent včelárov. Približne 20 percent včelárov nie je organizovaných nikde, považujú to za zbytočné, čím sa vlastne aj okrádajú, pretože cez organizácie, ktoré združujú včelárov, je možné čerpať podporu na liečivá, na vybavenie jednotlivými technickými zariadeniami či na prehliadky. Dokopy má Slovensko k dispozícii každý rok na podporu včelárstva 2 milióny eur. Približne 50 % sa vypláca z prostriedkov Európskej únie, 50 % vypláca Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR). Ďalej je tu možnosť čerpať aj odmenu za opeľovaciu činnosť včelstiev, čisto z prostriedkov MPRV SR, pričom v tomto roku bola vo výške asi 4,5 eura. Aj keď tu boli nové reštrikcie, na ktoré včelári neboli zvyknutí, a mnohých to zaskočilo, štátu išlo o to, že včelár nad 150 včelstiev sa už považuje za podnikateľa a dostane podporu len do 150 eur za opeľovaciu činnosť. A takisto by sa podľa najnovších úvah nemalo podporovať prevčelovanie miest, takže trvalé stanovištia sa uznávajú na podporu len do 50 včelstiev. Toto spôsobilo aj to, že včelári si nejako spájajú opeľovaciu účinnosť s povinnosťou platiť členské, a potom si zjednodušili svoje postavenie a zaplatili len za toľko včelstiev, na ktoré dostali podporu, čo sa samozrejme neskôr aj odzrkadlí v hospodárení nášho zväzu.“
