Návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ktorý uprostred októbra predstavila Európska komisia, potešil len málokoho. Francúzom sa nepáčia prísnejšie environmentálne opatrenia, Nemci sa obávajú prílišného nárastu byrokracie, no a Briti sú nespokojní snáď úplne so všetkým, od výšky rozpočtu až po (z ich pohľadu) s nedostatočnými opatreniami na podporu biodiverzity a potravinovej bezpečnosti.
Spoločná poľnohospodárska politika je najväčšou položkou rozpočtu EÚ: v roku 2010 z neho pohltila až 47 percent, čiže vyše 58 miliárd eur. Reforma počíta s tým, že táto suma by mala aj v najbližších rokoch zostať na podobnej úrovni; návrh rozpočtu pre roky 2014 až 2020 počíta s tým, že napríklad v roku 2014 by na podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka malo ísť 57,4 miliardy eur.
„Súčasná politika už nie je efektívna a dôveryhodná,“ uviedol počas predstavovania návrhu reformy v Bruseli Dacian Ciolos, eurokomisár pre poľnohospodárstvo. „Európa potrebuje svojich farmárov. Farmári potrebujú podporu Európy. Spoločná poľnohospodárska politika je to, čo nás kŕmi, je to budúcnosť pre viac než polovicu nášho územia,“ dodal.
Mottom predloženej reformy je „posilnenie konkurencieschopnosti, udržateľnosti a trvalosti poľnohospodárstva naprieč Európskou úniou, s cieľom zabezpečiť pre európskych občanov zdravý a vysokokvalitný zdroj potravín, chrániť životné prostredie a rozvíjať vidiecke oblasti.“
Najmenej nespokojnosti s návrhom reformy z pera Európskej komisie vyjadrili Francúzi. Najdôležitejším bodom je z ich pohľadu to, aby sa neškrtal celkový rozpočet, keďže francúzski roľníci sú najväčšími príjemcami dotácií spomedzi všetkých krajín EÚ: do Francúzska smeruje až 17 percent z financií, určených na tento účel.
Podľa Bruna Le Mairea, tamojšieho ministra poľnohospodárstva, je udržanie súčasného rozpočtu aj v ďalších rokoch „čírym minimom“. Francúzi však napadli plánované podmienenie vyplatenia tridsiatich percent dotácií plnením environmentálnych cieľov: „Máme dojem, že 30 percent priamych platieb je príliš vysoká suma, vzhľadom na celkový rozpočet a množstvo výziev, ktorým musia roľníci čeliť,“ citovala Bruna Le Mairea agentúra Reuters. „Budeme bojovať za to, aby sa tieto návrhy modifikovali. Naša pozícia je jednoduchá: ÁNO princípu ozelenenia, ale NIE v súčasnosti prezentovaným podmienkam,“ dodal.
V priamej opozícii k francúzskemu stanovisku stojí Veľká Británia. Jej zástupcovia dlhodobo kritizujú privysoký rozpočet a požadujú jeho zoštíhlenie. Okrem toho sa im environmentálne opatrenia zdajú byť príliš mierne a málo ambiciózne.
„Sme v situácii, kedy čelíme globálnym problémom s bezpečnosťou potravín, s ekonomickou neistotou a so stratou biodiverzity. Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky je najlepšou príležitosťou, ktorú táto generácia bude mať, aby sme urobili veľký krok smerom k riešeniu všetkých týchto problémov. Ale obávam sa, že návrh komisie sa pozerá smerom dozadu, a že túto cennú príležitosť stratíme,“ takto citoval Caroline Spelmanovú, tamojšiu ministerku pre oblasť životného prostredia, potravín a vidieka britský denník The Guardian.
Veľká Británia argumentuje aj tým, že dotácie by sa mali skresať nielen kvôli súčasnej ekonomickej kríze, ale i kvôli tomu, že dotovaný európsky agrárny sektor „kriví“ celosvetový obchod a sťažuje situáciu roľníkom z rozvojových krajín.
Nemecko zastáva podobnú pozíciu ako Francúzsko. „Ciele sedia, ale rozhodujúce otázky sú ešte stále otvorené,“ komentovala návrh reformy Ilse Aignerová, nemecká ministerka poľnohospodárstva. K najväčším výhradám Nemecka patrí obava z prílišnej byrokratickej záťaže, súvisiacej s environmentálnymi opatreniami.
„Nemecko podporuje cieľ Európskej komisie, týkajúci sa zvýšenia prínosu Spoločnej poľnohospodárskej politiky k ochrane životného prostredia,“ citovala Ilse Aignerovú agentúra Reuters. „Avšak, budeme musieť zvážiť, do akej miery môžu opatrenia, navrhované Európskou komisiou, naozaj viesť k environmentálnemu prínosu bez toho, aby zbytočne zvyšovali byrokratickú záťaž roľníkov,“ dodala.
Proces vyjednávania o konečnej podobe reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky bude trvať ešte zhruba dva roky: rok sa o nej bude diskutovať v Európskom parlamente, a záverečnú verziu budú ešte musieť schváliť vlády členských krajín.
MARÍNA URBÁNKOVÁ
