Aplikácia proti šešuľovým škodcom repky a proti škodcom v čase kvitnutia plodín je možná len v mimoletovom čase včiel v neskorších večerných hodinách. Pre minimalizáciu rizika poškodenia včiel zabráňte kontaktu včiel s ošetrenou kultúrou po dobu aspoň 12 hodín.
Signalizačná správa
Krytonos šešuľový
Tiež dôrazne upozorňujem, aby ste ošetrovali porasty, na ktorých sa škodcovia nachádzajú v kritickom množstve. Platí to najmä pre krytonosa šešuľového. Je to najmenší z krytonosov na repke. Imágo má veľkosť 2,5 až 3 milimetrov, larva je o niečo väčšia 3 až 4,5 milimetra. Prezimujú chrobáky a na porastoch sa objavujú na začiatku kvitnutia repky. Prelet na repku podporuje teplé počasie v období kvitnutia repky. Samičky po krátkom úživnom žere kladú po jednom vajíčku do mladých šešúľ. Na tento účel vyhrýzajú do šešúľ otvory, ktoré neskôr zacelia. Larvy sa liahnu asi po týždni. Jedna larva zničí asi štvrtinu semien v šešuli. Po mesiaci šešule opúšťajú pôdu, kde sa zakuklia a nové chrobáky sa vyliahnu v auguste. Má jednu generáciu do roka. Krytonosy majú množstvo prirodzených nepriateľov, ktorých treba chrániť cieleným používaním insekticídov. Účinná metóda je využitie kapustovitých rastlín na okrajoch porastov, ktoré skôr rozkvitnú, krytonosy do nich naletia a týmto spôsobom sú uchránené parazitoidy, ktoré potom letia do samotného porastu a napádajú zostatok krytonosov.
Ochrana porastov
Insekticídy je možné aplikovať od fázy žltého púčika do konca plného kvitnutia. Ošetrenie je spoločné aj pre byľomora kelového. Prah škodlivosti je rôzny: do začiatku kvitnutia jeden chrobák na rastlinu, od začiatku kvitnutia pri nízkom výskyte byľomora tiež jeden chrobák na rastlinu a pri silnom výskyte byľomora jeden chrobák na 2 rastliny. Pozoruje sa 4x25 súkvetí vyklepávaním chrobákov na dlaň, v suchom poraste, pri teplote nad 15ºC a bezvetrí.
Z insekticídov sú autorizované prípravky na báze acetamipridu. Acetamiprid je systémová účinná látka s translaminárnym pohybom v rastline. Patrí do skupiny chloronicotinylov a pôsobí ako požerový a kontaktný insekticíd. Viaže sa na nikotínové receptory acetylcholínu v centrálnom nervovom systéme hmyzu, pôsobí teda neurotoxicky čím následne dochádza k paralýze a úhynu cieľových škodcov.
Účinná látka deltamethrin patrí do skupiny pyretroidov. Mechanizmus účinku deltamethrinu spočíva v blokovaní prenosu nervových impulzov pozdĺž nervových vlákien, tým že naruší fungovanie membrány nervových vlákien. Takto narušuje nervový systém škodcov, čo vedie k ich následnému úhynu.
Účinná látka thiacloprid zo skupiny chloronicotinylov pôsobí ako kontaktný a požerový jed, má systémové vlastnosti a nový spôsob účinku spočívajúci v narušení prenosu impulzov vo vnútri nervového systému hmyzu. Mechanizmus je podobný ako u acetylcholinesterázy, avšak thiacloprid je iba pomaly inaktivovaný. Jeho trvalé pôsobenie vedie k celkovej disfunkcii nervového systému a následne k usmrteniu. Rastlinami je veľmi dobre znášaný.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
