Zo škodcov ide o krytonosa šešuľového, v prípade ktorého dokáže jedna larva zničiť asi štvrtinu semien v šešuli. Druhým je byľomor kelový, ktorého výskyt podporuje teplé a suché počasie bez vetra. Jeho larvy sa živia vyciciavaním vnútorných stien šešúľ a semien, čím spôsobujú usychanie a pukanie šešúľ. V spektre účinných látok na ošetrenie proti šešuľovým škodcom nie sú zmeny, zmenili sa len niektoré obchodné názvy.
Signalizačná správa
Krytonos šešuľový
S tvorbou prvých šešúľ začína aj nálet krytonosa šešuľového. Je to najmenší z krytonosov na repke. Imágo má veľkosť 2,5 až 3 milimetre, larva je o niečo väčšia 3 až 4,5 milimetra. Prezimujú chrobáky a na porastoch sa objavujú na začiatku kvitnutia repky. Prelet na repku podporuje teplé počasie v období kvitnutia repky. Samičky po krátkom úživnom žere kladú po jednom vajíčku do mladých šešúľ. Na tento účel vyhrýzajú do šešúľ otvory, ktoré neskôr zacelia. Larvy sa liahnu asi po týždni. Jedna larva zničí asi štvrtinu semien v šešuli. Po mesiaci opúšťajú šešule a následne zalezú do pôdy, kde sa zakuklia a nové chrobáky sa vyliahnu v auguste. Má jednu generáciu do roka. Krytonosy majú množstvo prirodzených nepriateľov, ktorých treba chrániť cieleným používaním insekticídov. Účinná metóda je využitie kapustovitých rastlín na okrajoch porastov, ktoré skôr rozkvitnú, krytonosy do nich naletia a týmto spôsobom sú uchránené parazitoidy, ktoré potom letia do samotného porastu a napádajú zostatok krytonosov.
Insekticídy je možné aplikovať od fázy žltého púčika do konca plného kvitnutia. Ošetrenie je spoločné aj pre byľomora kelového. Prah škodlivosti je jeden chrobák na rastlinu v období od žltého púčika do konce kvitnutia (BBCH 59–69). Pozoruje sa štyrikrát po 25 súkvetí vyklepávaním chrobákov na dlaň, v suchom poraste, pri teplote nad 15ºC a bezvetrí.
Ochrana porastov
Z insekticídov sú autorizované prípravky na báze acetamipridu, je to systémová účinná látka s translaminárnym pohybom v rastline. Patrí do skupiny chloronicotinylov a pôsobí ako požerový a kontaktný insekticíd. Viaže sa na nikotínové receptory acetylcholínu v centrálnom nervovom systéme hmyzu, pôsobí teda neurotoxicky čím následne dochádza k paralýze a úhynu cieľových škodcov. Účinná látka deltamethrin patrí do skupiny pyretroidov. Mechanizmus účinku deltamethrinu spočíva v blokovaní prenosu nervových impulzov pozdĺž nervových vlákien, tým že naruší fungovanie membrány nervových vlákien. Takto narušuje nervový systém škodcov, čo vedie k ich následnému úhynu.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
