Najvážnejším škodcom na hrachu je voška hrachová. Je to najväčšia voška škodiaca na poľných plodinách. Bezkrídla živorodá samička meria 3,5 – 5,5 mm, má zelenú, niekedy červenkastú farbu. Škodí vyciciavaním štiav a vylučovaním sladkých výlučkov.
Voška hrachová sa vyskytuje hniezdovito, preto je vhodné lokálne ošetrenie. Hľadať ju treba v rastových vrcholoch ukrytú medzi listami. Prezimuje vo forme vajíčok na viacročných bôbovitých rastlinách, ale môžu prezimovať aj dospelé vošky. Prelet z primárnych hostiteľov býva obyčajne v máji. Voška hrachová napáda množstvo rastlín čeľade bôbovitých, najmä lucernu a hrach. Na sekundárnom hostiteľovi má 4-6 generácií. Chladné dažde a vietor znižujú populáciu vošiek. Prah škodlivosti je3-5 jedincov na jednu rastlinu. Na ochranu sú autorizované prípravky na báze deltamethrinu, deltamethrinu+flupyradifurone, flupyradifurone, lambda-cyhalothrinu, acetamipridu alebo pirimicarbu.
Strapka hrachová
Koncom mája vyliezajú z pôdy dospelce strapky hrachovej. Je to drobný čiarkovitý hmyz s veľkosťou 1,4 – 1,8 mm s obrvenými krídlami. Má jednu generáciu do roka. Škodí na hrachu, fazuli, bôbe, šošovici, sóji a ďalších druhoch z čeľade vikovitých. Vyhovujú jej suché lokality. Vlhké daždivé počasie môže obmedziť množstvo strapiek. V dôsledku cicania sa deformujú stonky a vegetačné vrcholy, môžu zasychať a opadávať kvety. Poškodené listy majú striebristé škvrny a deformujú sa. Na hrachu je orientačné kritické číslo 20 vajíčok alebo vyliahnutých lariev na 10 kvetných pukov. Na ochranu sú autorizované prípravky na báze deltamethrinu, tau-fluvalinate a lambda-cyhalothrinu.
Múčnatka hrachová
Z chorôb sa na strukovinách môže prejaviť múčnatka hrachová, ktorá tvorí sivobiely múčnatý povlak na ktorejkoľvek časti rastliny. Silne napadnuté rastliny žltnú až postupne odumierajú. Napadnuté struky sú menšie a deformované. Na ochranu nie sú povolené prípravky.
Pleseň hrachová
Pleseň hrachová sa prejavuje na mladých rastlinách ich zhrubnutím a deformáciou. Rastliny sú metlovité, bledé, za vlhkého počasia sú spodné listy pokryté sivohnedým povlakom konídionosičov. Sekundárna infekcia tvorí drobné škvrny na vrchnej strane listov a prílistkov, zostávajú matné, pletivá hrubnú až praskajú. Môže napádať aj kvety, ktoré opadávajú. Struky majú žltkasté škvrny, vo vnútri s bielymi povlakmi, často nevytvoria semená. Na ochranu je povolený azoxystrobin a azoxystrobin+difenoconazole. Účinkujú zároveň aj proti antraknózam.
Antraknóza hrachu
Proti antraknóze a hubovým chorobám je povolený aj mikrobiálny prípravok vo forme dispergovateľného prášku. Účinná látka prípravku huba Pythium oligandrum stimuluje rast rastlín indukciou zvýšenej produkcie fytohormónu kyseliny indolyloctovej a zvyšovaním obsahu fosforu a cukrov. Nie je to klasický fungicíd, a preto ho nie je možné aplikovať ako fungicíd, t.j. až po zistení príznakov choroby. Je to biologický prípravok a jeho účinnosť závisí od správnosti aplikácie. Po aplikácii prípravku spóry musia na živých pletivách najskôr vyklíčiť a až po rozrastení huby je táto schopná konkurovať alebo parazitovať na fytopatogénnych hubách. Prípravok je preto nutné aplikovať preventívne, t.j. pred výskytom choroby. Pri správnej aplikácii je možné udržať porast v dobrom zdravotnom stave. V prípade veľmi silného infekčného tlaku je možné následne po biologickom prípravku aplikovať bežný fungicíd.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
