Z chorôb maku siateho sa v porastoch môže vyskytovať pleseň maková a helmintosporióza maku. K nebezpečným škodcom patrí krytonos makovicový, byľomor makový a voška maková.
Pleseň maková sa môže prejavovať od vzchádzania maku chlorotickými škvrnami na listoch až vytváraním hustého povlaku sporangií na spodnej strane, stáčaním listov nadol, hrubnutím a deformáciami rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4°C, optimum je 12 – 14 °C, vlhko a hustý porast. Helmintosporióza maku napáda rastliny maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, až rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývojových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavočervených pruhov na stonkách a na listoch tvorí hnedočierne hranaté škvrny. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28°C.
Najnebezpečnejší škodca na maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový (Neoglocianus maculaalba). Keď má mak siaty puky, ktoré sú ešte zohnuté k zemi, hovoríme že háčkuje. To je čas na zásah proti imágam, ktoré najskôr žerú na stonkách a listoch. Ošetruje sa najneskôr pred kvitnutím do objavenia prvého kvetu. Základy makovíc sú síce ešte ukryté v puku a obalené kvetnými lupienkami, ale krytonos makovicový ich už vyhľadáva a kladie do nich vajíčka. Z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré sa živia semenami maku a priehradkami makovíc. Larvy opúšťajú makovice vyhryzenými otvormi a zakukľujú sa v pôde, kde prečkajú do budúcej jari. Byľomor makový (Dasineura papaveris) je drobný hmyz, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie škodce maku. Spôsobuje deformácie, zakrpatenie a prázdnotu makovíc. Samičky kladú vajíčka priamo do mladých makovíc. Vyliahnuté oranžovo-červené larvy vyciciavajú pletivá vo vnútri. Napadnuté makovice sa deformujú, rastú nepravidelne, majú zhrubnuté steny a často predčasne žltnú. Semená sa v nich buď vôbec nevytvoria, alebo je úroda znehodnotená. Poškodené makovice bývajú navyše náchylnejšie na plesne. Voška maková (Aphis fabaea) je drobný hmyz, bezkrídla samička meria 2 – 2,5 mm. Telo má čiernozelenú až modročiernu farbu. Okrídlená samička má štíhlejší tvar tela ako bezkrídla. Hlava, tykadlá a hruď sú čierne, bruško je tmavozelené. Voška maková patrí medzi vošky dicyklické, fakultatívne migrujúce. Má úplný cyklus vývoja a počas cyklu mení dva typy hostiteľských rastlín. Prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi a to je bršlen európsky a kalina obyčajná. Na jar, koncom marca až začiatkom apríla sa liahnu nymfy a z nich sa vyliahnu samičky – zakladateľky, ktoré na primárnom hostiteľovi vyvinú dve generácie pozostávajúce z okrídlených samičiek. Tie v polovici apríla postupne preletia na sekundárneho hostiteľa a to je v prvom rade cukrová repa, ale aj bôb, mak a niektoré buriny. Masový prelet sa uskutočňuje v polovici mája. Samičky sa zhromažďujú na spodnej strane listov na okraji porastov. Samičky rodia živé larvy, čím sa vytvárajú kolónie, ktoré predstavujú ohniská a vošky sa šíria ďalej do porastu. Najintenzívnejšie sa rozmnožuje v máji a júni.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
