25.10.2021 | 11:10
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Signalizačná správa: Fytoplazma chradnutia hrušiek

Fytoplazma chradnutia hrušiek (Candidatus Phytoplasma pyri, syn: Pear decline phytoplasma) patrí medzi najnebezpečnejšie choroby hrušiek. Po infikovaní hostiteľa môže dôjsť k jeho rýchlemu chradnutiu a zníženiu produkcie plodov.

Vo všeobecnosti môže ochorenie prebiehať ako rýchle, alebo naopak pomalé chradnutie. K hostiteľom, ako vyplýva z názvu, patrí hruška (Pyrus), no príležitostne aj dula (Cydonia). Za najnáchylnejšie sa považujú stromy na podpníkoch Pyrus ussuriensis alebo Pyrus pyrifolia.

K príznakom patrí vädnutie stromov, usychanie až úhyn, a to v priebehu niekoľkých týždňov. Pri rýchlom chradnutí dochádza k vädnutiu listov, ktoré tmavnú a usychajú, čo pripomína úpal. Vädnú aj plody, ktorých vývoj sa zastavuje. V pomalom priebehu stráca hostiteľ vitalitu aj niekoľko sezón, má riedke olistenie a malé, niekedy žiadne terminálne prírastky. Takéto príznaky sú typické na jar alebo v neskorom lete. Spozorovať možno aj zmenu v sfarbení listov v jesennom období, ktoré abnormálne červenajú a predčasne opadávajú. V skorej fáze infikovania fytoplazmou je kvitnutie plné, avšak postupne sa vytvára menej kvetov. Okrem toho sú listy chlorotické, zmenšené, kožovité a zvinujú sa od špičky k hlavnej žile. V oboch priebehoch ochorenia možno po narezaní miesta štepenia objaviť hnedé sfarbenie pletív kambia a floému.

Fytoplazma sa rozmnožuje v cievach floému, ale nekolonizuje iné pletivá. Blokovanie ciev floému, najmä v oblasti spojenia vrúbľa s podpníkom, spôsobuje stratu výživy koreňov. Pri pomalom chradnutí časť koreňového systému zvyčajne odumiera. V tomto prípade sa výraznejšie symptómy chradnutia vyvinú v nasledujúcom roku. Počas zimy sa fytoplazma stratí z nadzemnej časti stromu a pretrváva v koreňoch podpníkov Pyrus, odkiaľ sa na jar znovu presúva do nadzemnej časti stromu. Fytoplazma prezimuje tiež v tele méry hruškovej (Cacopsylla pyricola), ktorá je vektorom tohto ochorenia. Méry získavajú fytoplazmu vysávaním miazgy z púčikov, letorastov a mladých listov. Dospelce obvykle prezimujú na hostiteľovi, ale niektoré môžu migrovať a prenášať nákazu aj do iných lokalít.

Spoľahlivá diagnostika tohto chradnutia je možná iba po laboratórnom posúdení. Okrem mér sa infekcia môže šíriť vrúbľami a očkami z nakazených stromov alebo nakazenými podpníkmi hrušiek. Prenos podpníkmi dule je málo pravdepodobný. Opatrením proti šíreniu fytoplazmy chradnutia hrušky je aj včasné zamedzenie šírenia vektorov a prísna kontrola množiteľského materiálu v ovocných škôlkach, vrátane vysádzania iba po zdravotnej stránke kontrolovaného, prípadne testovaného výsadbového materiálu. Taktiež je vhodné využívať tolerantný rozmnožovací materiál - či už vrúble alebo podpníky.
Chemická ochrana proti méram môže byť náročnejšia a nemusí byť spoľahlivo účinná, pretože méry sú známe tým, že pri nich rýchlo vzniká rezistencia k používaným insekticídom. Tomu však vieme zabrániť striedaním účinných látok insekticídnych prípravkov.

Ing. IVANA BUGRIOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2023 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down