Hrdze patria medzi významné ochorenia obilnín, ktoré môžu poškodzovať porasty až do zberu. Jednou z nich je hrdza plevová (Puccinia striiformis). Prezimuje mycélium na výmrve alebo na oziminách, šíri sa v ohniskách už aj na jeseň. Napáda najmä pšenicu, jačmeň, ovos a raž a druhy z čeľade Poaceae.
Hrdza plevová sa prejavuje na špičkách listov v podobe kôpok urédií, ktoré neskôr splývajú do prúžkov na oboch stranách listov. Prechádza na celé rastliny, steblá, pošvy aj zrná. Prah škodlivosti: 5 % napadnutých odnoží (vo fáze 31–45 BBCH), 15 % napadnutých odnoží s výskytom uredií (vo fáze 49–59 BBCH).
Hrdza pšenicová (Puccinia recondita) je dvojbytná hrdza. Potrebuje medzihostiteľov, na ktorých prezimuje a na jar infikuje porasty pšenice. V lete sa šíri letnými spórami a v polovici júla tvorí znovu zimné výtrusy. Malé oranžové kôpky uredospór sa objavujú v období steblovania na listoch a steblách. Postupne sa zväčšuje ich počet a veľkosť, až môžu pokryť celé listy z oboch strán. Listy odumierajú a rastlina usychá. Najnebezpečnejšie je napadnutie stebla, pri ktorom je obmedzená výživa klasu. Napáda aj klasy. Jej šírenie podporujú vysoké teploty. Životnosť uredospór je 2 – 12 mesiacov, prenášané sú na veľké vzdialenosti, aj cez oceány. Sú tak prispôsobivé, že často nepotrebujú na prezimovanie ani medzihostiteľa a napadnú oziminy už na jeseň z výmrvu. Hrdza pšenicová napáda len pšenicu a pýr. Rovnako dvojbytná je aj hrdza trávová(Puccinia graminis).Tiež tvorí podlhovasté kôpky urédií roztrúsené alebo čiarkovito v radoch na oboch stranách listov, listových pošvách a na steble, pri silnom infekčnom tlaku aj na klasoch. Hostiteľskými rastlinami hrdze trávovej sú jačmeň, pšenica, raž, ovos a trávy. Prah škodlivosti: 5–15 % infikovaných odnoží vo fáze koniec steblovania (BBCH 39), 10–20 % infikovaných odnoží vo fáze konca klasenia (BBCH 49). Nižšie hodnoty platia pre náchylné odrody.
Hrdza jačmenná (Puccinia hordei) prezimuje na výmrve, alebo na listoch ozimného jačmeňa. Má schopnosť šíriť sa aj v zimnom období a vytvárať kôpky uredospór. Malé oranžové kôpky uredospór sa objavujú v období steblovania na listoch a steblách. Postupne sa zväčšuje ich počet a veľkosť, môžu pokryť až celé listy. Listy odumierajú a rastlina usychá. Tam, kde sa pestuje iba jarný jačmeň, neprezimuje. Napáda jarný aj ozimný jačmeň. Hrdza jačmenná je nenáročná na teplotu, stačí jej 5°C. Optimum je 15 – 20°C a 100% vlhkosť vzduchu. Prah škodlivosti: pokiaľ sa pred klasením vyskytujú kôpky na 5–15 % odnoží.
Hrdza ovsená (Puccinia coronata syn. Puccinia coronifera) napáda ovos siaty. Hlavný zdroj infekcie sú aecídiospóry, ktoré sa tvoria na jar na medzihostiteľských rastlinách rešetliaka. Hrdza ovsená je dvojbytná hrdza. Vyhovujúce pre jej rozvoj a šírenie sú vlhké oblasti a slabo kyslé pôdy. Klíčenie spór je v rozmedzí 0 – 30°C. Výskyt je zriedkavejší, ale škodlivosť môže byť veľmi silná. Rozšírenie podporuje silné zastúpenie ovsa v osevnom postupe. Príznaky sú podobné ako pri hrdzi trávovej, rozlíšenie možno len pod mikroskopom. Malé oranžové kôpky uredospór sa objavujú v období steblovania na listoch a steblách. Postupne sa zväčšuje ich počet a veľkosť, až môžu pokryť celé listy. Listy odumierajú a rastlina usychá. Prah škodlivosti nie je stanovaný.
Na potlačenie hrdzí sú vhodné autorizované fungicídy s účinnými látkami zo skupiny strobilurínov, azolov, flavoproteínov, picolinamidov a morfolínov. Autorizovaný je aj biologický prípravok s Bacillus subtilis.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
