Oteplenie zvýšilo aktivitu škodcov, najmä chrobákov, voškám teplo škodí. Na obilninách je výskyt týchto škodcov v rôznych intenzitách. Celkovo oteplenie v našich zemepisných šírkach prinieslo aj nových škodcov a pomohlo šíreniu cikád a bzdôch.
Spektrum škodcov
Na obilninách sú autorizované prípravky proti bzdoche štítovka obilná (Eurygaster maura), ktorá poškodzuje obilky saním. Jej veľkosť je okolo 10 mm. Koncom mája a začiatkom júna vyletuje aj byľomor sedlový (Haplodiplosis marginata). Je to červenkastý až žltooranžový komárik s dĺžkou asi 5 mm. Kladie vajíčka do stebiel obilnín a vyliahnuté larvy cicaním spôsobujú deformácie. Kohútik modrý (Oulema gallaeciana) napáda hlavne pšenicu, prípadne ďalšie obilniny okrem ovsa. Veľkosť imága dosahuje 3,5-4 mm, telo aj nohy sú modré alebo zelené s kovovým leskom. Kohútik pestrý (Oulema melanopus) napáda tiež všetky druhy obilnín, hlavne jačmeň a ovos. Veľkosť dospelca je 4-5 mm, krovky má tmavomodré až zelenkasté a nohy červenkastooranžové, čím sa obidva druhy výrazne odlišujú. Vajíčka majú obidva druhy rovnaké, 1 mm dlhé, žltkasté. Larvy sú tiež rovnaké pri obidvoch druhoch, pokryté čiernym slizom a výkalmi, pripomínajú slimáčikov. Prezimujú chrobáky v okolí pozemkov, najmä pod kôrou stromov a v pôde. Na jar nalietavajú na porasty obilnín a vyžierajú podlhovasté otvory medzi žilkami na listoch. Po spárení kladú samičky podlhovasté vajíčka na vrchnú stranu listov, 1-5 kusov v radoch za sebou. Asi o týždeň sa liahnu larvy, ktoré rovnako ako imága, vyžierajú podlhovasté otvory do listov, pričom sa obaľujú slizovitým povlakom. Okienkovaním listov dochádza k strate listovej plochy niekedy až do vybielenia listov. Ak je počet vajíčok alebo lariev 0,6 a viac na jedno steblo alebo pomer vajíčok a lariev 1:2, treba ošetrovať. Larvy kohútika pestrého sa kuklia v pôde, larvy kohútika modrého v úžľabí horných listov alebo v klasoch. Chrobáky sa liahnu na jeseň, ešte krátko žerú na iných trávach, pokým sa nestiahnu do zimných úkrytov. Vysoké zastúpenie obilnín napomáha premnoženiu kohútikov do takej miery, že iný spôsob boja ako chemický, nie je možný.
Ochrana porastov
Proti kohútikom sú autorizované pyretroidy: cypermethrin, deltamethrin, gamma-cyhalothrin (použitie do 30.9.2026) a lambda-cyhalothrin. Pyretroidy pôsobia blokovaním prenosu nervových impulzov pozdĺž nervových vlákien, zabraňujú fungovaniu membrány nervových vlákien, čím narušujú nervový systém škodcov, čo vedie k ich úhynu. Sú to nesystémové, kontaktné a požerové jedy. Povolený je tiež acetamiprid (aj na bzdochy). Účinná látka acetamiprid je selektívny insekticíd so systémovým účinkom, ktorý je v rastline rozvádzaný translaminárne. Viaže sa na nikotínové receptory acetylcholínu, čo spôsobuje množstvo symptómov od hyperexcitácie po letargiu a paralýzu. Acetylcholín je hlavným excitačným neurotransmiterom v centrálnom nervovom systéme hmyzu. Účinná látka tau-fluvalinate patrí do skupiny pyretroidov. Pôsobí ako kontaktný a požerový jed. Mechanizmus účinku spočíva v tom, že zasahuje do nervového systému hmyzu, narúša funkciu neurónov v interakcii s biochémiou sodíka. Nemá systémový účinok, preto je potrebné, aby boli postrekom rovnomerne ošetrené všetky časti rastlín. Prípravok s kombináciou účinných látok deltamethrin+flupyradifurone je systémovo, kontaktne a požerovo pôsobiaci insekticíd s flexibilnou možnosťou aplikácie. Narušuje prenos impulzov v rámci nervového systému hmyzu škodiacemu na kultúrnych plodinách. Viaže sa na proteín acetylcholínových receptorov, kde depolarizáciou spôsobuje narušenie nervových buniek. Tento proces nemôže byť deaktivovaný pôsobením acetylcholínesterázy, je teda nezvratný a spôsobuje poruchy nervového systému škodcov a ich následné odumretie.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
