Úrodu maku môže významne ovplyvniť viac druhov fytofágného hmyzu. Na Slovensku, ale aj v Českej republike, kde sa mak pestuje na oveľa väčších plochách v porovnaní so Slovenskom, k najvýznamnejším škodcom maku patria: krytonos koreňový (Stenocarus ruficornis), krytonos makovicový (Neoglocianus maculaalba), voška maková (Aphis fabae), hrčiarka byľová (Timaspis papaveris) a byľomor makový (Dasineura papaveris).
Krytonos koreňový
Imágo krytonosa koreňového – Stenocarus ruficornis (Coleoptera: Curculionidae) má telo bez nosca dlhé 3 mm, tmavo hnedé až čierne, pokryté šupinami rôzneho tvaru, na dorzálnej strane s bronzovým leskom a na ventrálnej strane žltkastej farby. Na prednom okraji štíta sú dve ryhy. Krovky sú jemne ryhované, v strede za štítom sa nachádza malá svetlejšia škvrna, ktorá prechádza do tmavej farby, vytvorenej z chĺpkov a na konci kroviek je svetlá podlhovastá škvrna. Vyliahnutá larva je beznohá, žltobiela, dlhá 1,5 mm. Dospelá larva je dlhá 5 – 6 mm, žltobiela s tmavohnedou hlavou.
Imágo prezimuje v pôde, kde sa pestoval mak. Po aktivácii na jar, sa najprv pohybuje lezením a keď sú teploty nad 14°C, začína lietať a vyhľadáva porasty maku. V čase žeru sa živí na mladých rastlinách maku žerom listov od okraja vyžieraním drobných dierok, tiež poškodzuje aj vegetačný vrchol rastlín, čo môže spôsobiť odumieranie mladých rastlín. Citlivé sú najmä mladé rastliny, na ktorých škodca môže poškodiť klíčne listy. Poškodenia spôsobené dospelcami sú najnebezpečnejšie. Samičky začínajú klásť vajíčka od polovici mája a kladenie je veľmi roztiahnuté, trvá až 2 - 2,5 mesiaca. Samičky kladú vajíčka do hlavného nervu spodných listov, prípadne v blízkosti koreňového kŕčka. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú v liste krátke chodbičky a neskôr zaliezajú ku koreňu a vyhrýzajú ryhy alebo chodbičky dlhé 1 - 3 mm. Poškodenia sa prejavujú v rôznych vývojových fázach, ale najmä vo fáze kvitnutia a to vädnutím a zakrpatením rastlín a žltnutím spodných listov. Rastliny tiež môžu poľahnúť a odumrieť. Pri silnom napadnutí môže škodca zničiť 50 – 70 % rastlín. Škodcovi vyhovuje suché a teplé počasie.
Ochrana
Po zákaze používania moridiel zo skupiny neonikotinoidov, priama ochrana proti tomuto škodcovi sa robí iba foliárnymi postrekmi, ak zistíme 3 - 4 imága na jednom metri riadku maku vo fáze vzchádzania rastlín. Na Slovensku proti tomuto škodcovi nie je registrovaný ani jeden prípravok.
Voška maková
Voška maková - Aphis fabae (Aphididae, Sternorrhyncha) je drobný hmyz, bezkrídla samička meria 2 – 2,5 mm. Telo má čiernozelenej až modročiernej farby. Okrídlená samička má štíhlejší tvar tela ako bezkrídla. Hlava tykadlá a hruď sú čierne, bruško je tmavozelené.
Voška maková patrí medzi vošky dicyklické, fakultatívne migrujúce. Má úplný cyklus vývoja a počas cyklu mení dva typy hostiteľských rastlín. Prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi a to je bršlen európsky a kalina obyčajná. Na jar, koncom marca začiatkom apríla, sa liahnu nymfy a z nich sa vyliahnu samičky - zakladateľky ktoré na primárnom hostiteľovi vyvinú dve generácie pozostávajúce z okrídlených samičiek. Tie v polovici apríla postupne preletia na sekundárneho hostiteľa a to je v prvom rade cukrová repa, ale aj bôb, mak a niektoré buriny. Masový prelet sa uskutočňuje v polovici mája. Samičky sa zhromažďujú na spodnej strane listov na okraji porastov. Samičky rodia živé larvy, čím sa vytvárajú kolónie, ktoré predstavujú ohniská a vošky sa šíria ďalej do porastu. Najintenzívnejšie sa rozmnožuje v máji a júni. Na kultúrnych rastlinách vytvoria 6 - 7 generácií, ďalších 4 - 5 vytvoria ešte na burinách. Na jeseň sa okrídlené samičky sťahujú na primárneho (zimného) hostiteľa, kde rodia nymfy, ktoré už dospejú na bezkrídle vajcorodé samičky. Po párení, tieto samičky kladú vajíčka, ktoré prezimujú.
Škodlivosť
Voška maková je polyfágny škodca, ktorý najväčšie škody spôsobuje na cukrovej repe, maku siatom a bôbe obyčajnom. Zapríčiňuje priame a nepriame škody. Priame škody zapríčiňujú larvy, okrídlené a bezkrídle samičky vyciciavaním štiav z nadzemných častí rastlín. Vošky sa vyskytujú na maku siatom v kolóniách na spodnej strane listov a na makoviciach (tobolkách). Pri vyciciavaní štiav, vylučujú do pletív sliny, ktoré spôsobujú skrúcanie listov. Konce listov a vrch sa skrúcajú nadol a po dĺžke hlavného nervu do trubice. Listy strácajú turgor, vädnú a často aj uschnú. Listy a makovice predčasne žltnú. Napadnuté rastliny sú slabé a vytvárajú malé makovice, často aj deformované. Okrem toho vošky vylučujú sladké výkaly (medovicu), ktorá oblepuje listy a spomaľuje ich rast. Voška maková škodí aj nepriamo a to ako vektor niektorých veľmi nebezpečných vírusových ochorení, ako sú žltačka, mozaika repy a mozaika uhoriek.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
