V súčasnosti možno badať zvýšený záujem verejnosti, vedcov i chovateľov o zlepšenie welfare hospodárskych zvierat. To platí aj pre skracovanie chvostov ošípaných. Európska únia túto procedúru povoľuje len vtedy, ak má chov preukázateľný problém s hryzením chvostov.
Fínsko, Švédsko a Litva už zaviedli úplný zákaz krátenia chvostov. V článku sa dozviete, prečo pri ošípaných dochádza k hryzeniu chvostov a ako možno tomuto správaniu predchádzať. Diskutujem aj o negatívnych vplyvoch skrátenia chvostov na welfare ošípaných a navrhujem, ako možno tieto dôsledky zmierniť.
Podľa výskumov De Bryine a kol. z roku 2018, malo v EÚ skrátený chvost až 95 % ošípaných. Najvyšší počet ošípaných so skráteným chvostom vzhľadom na počet chovov dosahovalo Rumunsko (100 %), nasledované Slovenskom (98 %) a Dánskom (98 %). Je ale nutné podotknúť, že tieto počty sú v súčasnosti už pravdepodobne nižšie. Novšie štatistiky však zatiaľ nemáme. Nie je jasné, prečo sú aj napriek legislatíve EÚ skracované chvosty takémuto vysokému počtu ošípaných.
Podľa D'Eath a kol. (2015) je dôvodom, že v legislatíve nie je špecifikované, ako presne majú chovatelia predchádzať hryzeniu chvostov medzi ošípanými. Práve hryzenie chvostov je hlavným dôvodom, prečo sa chvosty ošípaných skracujú. Toto správanie najčastejšie vedie k poraneniam chvosta a jeho infekcii. V zriedkavejších prípadoch môže dôjsť aj k poraneniam celej zadnej časti tela a úhynu jedinca. O vážny welfare problém ide aj preto, že ak raz v skupine zvierat prepukne, je ťažké ho eliminovať. Zaujímavosťou je, že jedince, ktoré najčastejšie hryzú chvosty iným zvieratám, sú často menšie a nižšie v sociálnej hierarchii. Obmedzený prístup k zdrojom v nich vyvoláva stres, ktorý môže vyústiť do hryzenia chvostov iných ošípaných (Taylor a kol. 2010).
Negatívne vplyvy skracovania chvostov
Skracovanie chvostov sa najčastejšie vykonáva pri niekoľko dňových prasiatkach bez použitia prostriedkov na utlmenie bolesti (De Bryine a kol. 2018). V prípade, že je táto zootechnická procedúra vykonaná neskôr ako vo veku 7 dní, musí byť použité anestetikum (EÚ 2008).
Skracovanie chvosta je pre zvieratá bolestivé. Prítomnosť receptorov bolesti bola potvrdená už vo chvoste jednodňových prasiatok (Simonsen a kol. 1991, Prunier 2021). Bolesť sa prejavuje zvýšenou vokalizáciou, srdcovou činnosťou alebo pokusmi prasiatok utiecť. Po procedúre možno pozorovať zmeny v správaní i fyziológii. Prasiatka viac vokalizujú a menej sa hrajú. Možno badať aj zmenu v držaní uší a chvosta, ktorý je buď nehybný, stiahnutý medzi nohami alebo ním zvieratá prudko pohybujú zo strany na stranu. Dochádza i k zvýšeným hladinám stresového hormónu kortizolu, triaške a prasiatka majú tendenciu sa viac zhlukovať, aby sa zohriali.
Viac sa dočítate v príspevku Mgr. KATARÍNY BUČKOVEJ, Ph.D., vedeckej pracovníčky na Katedre veterinárnej medicíny National Chung Hsing University - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
