Skrátili cestu paradajky k spotrebiteľovi

V minulom týždni sme pri obci Babindol v blízkosti Nitry navštívili jedinečnú farmu - hydroponický skleník, v ktorom po celý rok pestujú malé paradajky. Plody na kríčkoch tu nechávajú až do úplnej zrelosti a oberajú ich len červené, šťavnaté, voňavé a sladké. A práve v tom je skryté tajomstvo popularity produkcie tejto neveľkej farmy.

Za chuťou a vôňou babindolských rajčiakov stojí najmä starostlivosť, ktorá sa im počas pestovania venuje a takisto správny čas zberu. Ten nastáva vtedy, keď sú celkom zrelé. Až potom, po ručnom zbere, putujú rýchlou cestou na stôl konzumenta. „To je hlavný rozdiel medzi našimi paradajkami a tými dovezenými zo zahraničia, ktoré sa oberali zelené a dozrievali v kamiónoch na cestách. Kvalita a čerstvosť je to, čo ponúkame. Ak ochutnáte naše plody, poviete si: Tak má chutiť paradajka,“ konštatoval v úvode nášho stretnutia prevádzkový riaditeľ Farmy Babindol Ing. Jozef Porubský.
Podľa jeho slov, len zrelá rajčina, ktorá dozrieva na rastline má všetko, čo sa od nej požaduje. „Ako aj z názvu vyplýva - rajčiak jedlý, po latinsky Solanum lycopersicum, obsahuje červené rastlinné farbivo lykopén, ktoré sa nachádza iba v šupkách zrelých paradajok. Má silné oxidačné účinky, ktoré ničia voľné radikály. Po tepelnej úprave sa jeho účinky dokonca znásobujú. Práve lykopén je účinný v prevencii pred rakovinou žalúdka, kože, pľúc, prostaty a prsníka. Z vitamínov je najviac zastúpený vitamín C, z minerálov draslík, ktorý je vynikajúci ako prevencia srdcovocievnych chorôb,“ vymenúva odborník.
 „Náš skleník je postavený na zimnej produkcii rajčín. Nevadia nám ani veľké mrazy, pretože teplo a aj svetlo si dokážeme vyrobiť. Na rozdiel od skleníkov, ktoré sú na južnom Slovensku, nemáme geotermálny zdroj energie, ale fungujeme na princípe kogenerácie. Máme tri kogeneračné jednotky, ktoré dokážu vyrobiť 2,5 megawattov vlastnej elektriny na to, aby sme mohli svietiť,“ vysvetlil Jozef Porubský s tým, že rastlina, aby mohla dávať kvalitnú úrodu aj v zime, potrebuje okolo 1 000 Joulov denne. Elektrickú energiu, ktorú v skleníku nespotrebujú, predávajú naspäť do siete.

Celá reportáž je uverejnená v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 9.