Celoslovenský Sladovnícky poľný deň, ktorý sa v piatok uskutočnil na skúšobnej stanici Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) vo Vranove nad Topľou, má za cieľ povzbudiť farmárov k pestovaniu jačmeňa. Pozrieť si mohli 18 druhov tejto plodiny, ktoré sú vhodné na výrobu sladu.
VRANOV NAD TOPĽOU. "Pestovateľ sa každý rok rozhoduje, čo vyseje. My ich chceme presvedčiť, že jačmeň je perspektívna komodita, ktorá je na Slovensku žiadaná, pretože tunajšie sladovne potrebujú kvalitný sladovnícky jačmeň a vedia, že na Slovensku je takýto jačmeň možné vypestovať," uviedla pre TASR Jana Shepperd, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS), ktoré podujatie na východe Slovenska zorganizovalo a zároveň združuje šesť zo siedmich sladovní na Slovensku.
Tie podľa jej ďalších slov vyrábajú kvalitný slad, ktorý je veľmi žiadaný nielen doma, ale aj v zahraničí. "Až 85 % z priemeru slovenského sladu ide na export, tých 15%, ktoré tu zostávajú, úplne stačí pre potreby tunajších pivovarov," vysvetlila Shepperd. Podľa nej si môžu byť pestovatelia istí, že sladovne jačmeň potrebujú. Je však nutné, aby sa tomu venovali, aby vedeli, ktoré odrody zvoliť, ako sa o ne postarať, ako ich ošetriť, aby bol výsledok žiaduci. Rady v tejto oblasti poskytuje práve SZVPS.
Podujatie zorganizovalo po druhý raz. Jeho cieľom je umožniť šľachtiteľom, pestovateľom a spracovateľom sladovníckeho jačmeňa vymeniť si informácie a skúsenosti nevyhnutné na dosiahnutie kvality, ktorá spĺňa požiadavky sladovníkov. Sladovnícky jačmeň je plodina, ktorá vyžaduje výber vhodných odrôd a špeciálnu agrotechniku a pri dodržaní správnych postupov môže byť rentabilnou komoditou. Osivárske spoločnosti sa podľa Shepperd venujú odrodám, ktoré sú schopné v aktuálnych podmienkach prinášať žiadané výsledky.
Osevné plochy jačmeňa na Slovensku podľa prezidentky klesajú. Aj to je jeden z dôvodov organizovania tejto akcie. "Keď sa pozrieme na vývoj za posledných desať rokov, vtedy boli úrovne na 120.000 hektároch jačmeňa, ktoré sa osievali. Minulý a predminulý rok sme klesli na 81.000 až 87.000 hektárov osevnej plochy. Apelujeme na ich zvýšenie nad 100.000 hektárov," spomenula s tým, že ideálne by bolo vrátiť sa k prvému spomínanému číslu.
/tasr/
