Slovenskí pestovatelia chcú začať s pestovaním tzv. smart-repy, ktorá má byť odolnejšia voči výkyvom počasia. Sadiť ju začnú už v novej sezóne. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) Jana Holéciová v pondelok v tlačovej správe.
BRATISLAVA. Na ploche zhruba 3500 hektárov chcú členovia Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska (ZPCRS) zasiať vyše štyritisíc sadeníc conviso-repy, ktorá patrí do kategórie smart-repy. Ako sa vyjadril Slovenský cukrovarnícky spolok (SCS), posledná cukrovarnícka sezóna bola jedna z najťažších za posledné roky, môže za to nepriaznivé počasie.
Úrodu cukrovej repy ovplyvnili okrem nepriaznivého počasia aj choroby, napríklad cerkosporióza. „Zmena klímy pravdepodobne spôsobila, že sa asi vytvorili nové kmene cerkosporiózy, na ktoré súčasné prípravky na ochranu rastlín nezaberajú. Vlani ani najdôslednejší pestovatelia repy nevedeli zastaviť toto ochorenie,“ opísal predseda ZPCRS Róbert Kovács.
Napriek nepriaznivému počasiu a chorobám slovenskí pestovatelia vyrobili toľko cukru zo slovenskej suroviny, že sa Slovensko približuje k sebestačnosti v tejto komodite. „Za priaznivého počasia vieme pritom bežne vyrobiť cez 200.000 ton cukru, čím napĺňame sebestačnosť v produkcii cukru na 120 %," zhodnotil predseda SCS Michal Abelovič.
Počas cukrovarníckej kampane 2019/2020 vyrobilo 218 pestovateľov cukrovej repy a dva slovenské cukrovary takmer 160.000 ton cukru. „Poľnohospodári zbierali repu z výmery viac ako 22.200 hektárov a jej celkové množstvo spracovávali cukrovary v Trenčianskej Teplej a Seredi. Zber repy, jej zvoz do cukrovarov a jej premena na biele zlato trvala o niečo viac ako tretinu roka, presne 131 dní,“ dodala na záver Holéciová. Podľa člena predstavenstva SPPK Adriána Šedivého má výroba cukru na Slovenskú takmer 200-ročnú tradíciu. Toto strategické odvetvie poskytuje pracovné miesta pre vyše 3000 ľudí, a to prevažne vo vidieckych oblastiach.
/tasr/
