Slovensko požaduje vedecké dôkazy o tom, že takzvané neonikotinoidy majú naozaj zhubný vplyv na včely. Uviedla to štátna tajomníčka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Magdaléna Lacko-Bartošová, ktorá sa spolu s ministrom pôdohospodárstva Ľubomírom Jahnátkom zúčastňuje na dvojdňovom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli.
BRUSEL. Európska komisia (EK) koncom apríla oznámila, že chce presadiť zákaz používania pesticídov z triedy neonikotinoidov na ochranu rastlín a obilnín aj napriek tomu, že 27 členských štátov sa na tomto bode nedokázalo jednoznačne dohodnúť. Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré boli proti zákazu neonikotinoidov. Európska únia (EÚ) svoj plán na dvojročné zmrazenie troch z najčastejšie používaných pesticídov zdôvodňuje ochranou včiel na kontinente. Počet včiel totiž prudko klesá, čo má negatívny vplyv aj na úrodu.
"Slovensko požadovalo, aby boli predložené vedecké dôkazy o tom, že neonikotinoidy sú skutočne škodlivé pre včely. A že iné látky, ktoré môžeme namiesto nich použiť, nebudú škodlivejšie ako neonikotinoidy," spresnila M. Lacko-Bartošová pozíciu našej krajiny v uvedenej záležitosti.
O tejto otázke sa síce na Rade ministrov v Bruseli nerokovalo, ale ide o záležitosť, ktorá názorovo rozdeľuje členské štáty únie. Štátna tajomníčka priznala, že ministerstvo pôdohospodárstva nemá presné údaje o škodlivosti neonikotinoidov na Slovensku, pričom môže iba konštatovať všeobecne známe veci o ich škodlivosti podobne ako aj v iných európskych krajinách.
"Na Rade ministrov sa spomínalo, najmä zo strany Británie, že sú dôsledné štúdie pokiaľ ide o škodlivosť neonikotinoidov," uviedla M. Lacko-Bartošová.
V tejto súvislosti upozornila, že používanie tohto druhu pesticídov je nevyhnutné, napríklad pri morení osiva, Slovensko má však prísne normy na to, aby nedochádzalo k úniku neonikotinoidov pri manipulácii s osivom do okolitého prostredia. Komisia navrhla v januári zakázať používanie neonikotinoidov po tom, ako viaceré výskumné tímy v EÚ dospeli k záveru, že predstavujú "akútne nebezpečenstvo" pre včely medonosné, ktoré opeľujú väčšinu komerčne pestovaných rastlín v Európe.
Naopak, výrobcovia, ale aj niektorí vedci argumentujú, že nebol dokázaný súvis medzi používaním neoník a prudkým úbytkom včelstiev, ku ktorému dochádza v posledných rokoch v Európe.
JAROMÍR NOVÁK, spravodajca TASR
