Prerozdeľovanie miliárd eur v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ vo finančnom období 2014-2020 síce nebolo náplňou utorňajšieho (19.7.) stretnutia ministrov poľnohospodárstva v Bruseli, ale rozpočtové návrhy Európskej komisie pre agrárny sektor dávajú niektorým krajinám pocit, že v EÚ existujú rovní a ešte rovnejší, povedal slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon.
„Je jasné, že Európska únia je dvojrýchlostná. Sú rovní a rovnejší. My sa už nechceme iba približovať, my chceme mať rovnaké podmienky," povedal pre TASR Zs. Simon.
Slovenský minister dodal, že keď sa dokončí toto finančné obdobie (koncom roka 2013), Slovensko už bude v EÚ desať rokov. „My už nechceme ďalšie prechodné obdobia. A tiež máme problém s tým, že EÚ chce zaviesť stropovanie, čiže hornú hranicu platieb na jednotlivé farmy. Síce nám ponúka, že tieto platby môžeme dať na rozvoj vidieka, ale kým v prvom pilieri to ešte nie je spolufinancované zo štátneho rozpočtu, keď sa tie peniaze dostanú do druhého piliera, tam už povinnosť členského štátu spolufinancovať je. Čo my zásadne odmietame," vyhlásil Zs. Simon po ukončení zasadania Rady ministrov.
Ako ďalej uviedol, stále je tu riziko, že slovenské farmy by boli ukrátené tzv. stropovaním. Všetko sa však ukáže až po predložení konkrétnych dokumentov zo strany EK.
„Budem rád, keď dostaneme paragrafové znenie tých dokumentov. Európska komisia zatiaľ predkladá návrhy, pri ktorých ešte stanovuje horné stropy pre veľkosť fariem. Spolu s Českou republikou, Nemeckom, Rumunskom, Talianskom a Veľkou Britániou sme predložili spoločnú deklaráciu, že my sme zásadne proti tomu, spolu sme blokujúca menšina," povedal Zs. Simon.
Na otázku o rovnosti európskych poľnohospodárov Zs. Simon odpovedal, že výrobné náklady, ako osivá a hnojivá, sú pre producentov z rôznych krajín podobné, ale hlavným a najväčším problémom sú v tomto smere dotácie.
„Absolútne rovní v EÚ z hľadiska financovania by sme boli vtedy, keby úplne zanikli dotácie pre poľnohospodárstvo," povedal slovenský minister. Podľa neho je najpodstatnejšou vecou, aby sa podmienky v agrárnom sektore vyrovnali, čo by umožnilo aj našim domácim výrobcom, že budú schopní čeliť silnej európskej konkurencii.
Ministri poľnohospodárstva hovorili aj o rybolove, propagácii európskych potravinárskych výrobkov a obnoviteľných zdrojoch energie. „V prípade rybolovu sa zdá, že nás sa to netýka, ale opak je pravdou. Lebo aj Slovenská republika žiada, aby v rámci budúcej spoločnej rybárskej politiky EÚ boli zohľadnené potreby a požiadavky suchozemských krajín na sladkovodný rybolov," povedal slovenský minister.
Túto snahu, ako dodal, Slovensko propaguje spolu s Českou republikou, Luxemburskom, Maďarskom a Rakúskom. „Trváme na tom, aby to bolo viac zapracované do chystaných dokumentov, lebo pre nás to otvára priestor z hľadiska zamestnanosti a rozvoja rybárstva," vysvetlil Zs. Simon.
Ako dodal, ministri poľnohospodárstva sa venovali aj téme lepšej propagácie európskych poľnohospodárskych tovarov a potravín. „Bola diskusia o nutnosti propagácie agrovýrobkov, hlavne zeleniny, lebo tu sme mali rôzne krízy, ktoré poukázali na to, že sme ľahko zraniteľní a musíme sa venovať tomu, ako presvedčiť európskych zákazníkov, aby sa vrátili k tovaru a potravinám, ktoré produkujeme," povedal minister Zs. Simon.
Ako ďalej dodal, najvášnivejšia diskusia na ministerskej úrovni bola v prípade obnoviteľných zdrojov energie, kde je na jednej strane snaha zabezpečiť lacné biopalivá a na strane druhej obavy, že to môže byť na úkor základnej potravinárskej výroby.
„Prvoradá úloha pre nás je zabezpečiť dostatok potravín a až následne, z odpadu, obnoviteľné zdroje energie," poukázal minister na ciele, ktoré sú pre EÚ prioritné.
Vysvetlenie je podľa neho jednoduché, lebo ak by sa na dobrej, kvalitnej poľnohospodárskej pôde produkovali výrobky zabezpečujúce obnoviteľné zdroje energie, tak by nastal deficit potravín, ktoré by sme museli dovážať z tretích krajín, a na tom, ako pripomenul, veľa nezískame.
