Vo februári tohto roka sa Slovensko dozvedelo, že cukrovar v Trenčianskej Teplej u nás končí s výrobou cukru.
Táto správa vyvolala mnoho otázok aj obáv nielen u zamestnancov, ktorí prišli o prácu, ale aj u spotrebiteľov ohľadom vývoja cien na pultoch, u výrobcov potravín, u pestovateľov cukrovej repy, ale dotkla sa aj posledného producenta „bieleho zlata“ na Slovensku – seredského cukrovaru, ktorý musel na vzniknutú situáciu rýchlo zareagovať.
O tom, ako sa s touto situáciou vyrovnávajú pestovatelia cukrovej repy aj jediný zostávajúci spracovateľ a aké sú vyhliadky pre tohtoročnú úrodu, sme sa rozprávali s Adriánom Šedivým, riaditeľom pre poľnohospodárske operácie a konateľom spoločnosti Slovenské cukrovary, s.r.o. v Seredi.
Správa o konci výroby v Trenčianskej Teplej prišla nečakane. Ako vnímate tento krok a jeho dopad na slovenské poľnohospodárstvo?
A. Šedivý: Bola to správa, ktorá nás všetkých ovplyvnila. Ešte krátko predtým to vyzeralo tak, že uzatvoria s pestovateľmi nové zmluvy, nikto nečakal definitívne ukončenie výroby. Ja osobne to vnímam tak, že keď sa zatvorí akýkoľvek cukrovar, je to negatívna správa pre všetkých. Pre farmárov je to veľká rana – strácajú dôležitú plodinu pre diverzifikáciu osevného postupu. Slovensko sa dlho hrdilo sebestačnosťou vo výrobe cukru, čo bola naša posledná komodita. Je to aj určitá rana pre potravinársky priemysel, pre finalizáciu domácej produkcie. Prichádzame takto o určitú časť pridanej hodnoty, kde sme mali uzatvorený cyklus výroby, keďže si vyrobíme vlastnú surovinu a spracujeme ju do finálneho produktu, ktorý sa na Slovensku predáva konečným spotrebiteľom. V súčasnosti sa teda ako jediný spracovateľský podnik na Slovensku snažíme s touto situáciou vysporiadať predovšetkým tým, že sa chceme zaplátať vzniknutú dieru na trhu. Nie je to možné urobiť okamžite, ale snažíme sa čo najrýchlejšie zvýšiť kapacitu výroby a udržať v sektore aj pestovateľské subjekty.
Čo sa stalo s pestovateľmi, ktorí dodávali cukrovú repu do Trenčianskej Teplej? Podarilo sa ich udržať pri tejto plodine?
A. Šedivý: Snažili sme sa zareagovať veľmi rýchlo. Po dohode s ministerstvom pôdohospodárstva a zväzom pestovateľov cukrovej repy sme prevzali 50 zo 100 podnikov, ktoré dodávali repu do T. Teplej. Museli sme trochu zariskovať, požiadali sme farmárov, aby zasiali o niečo menej, aby sme tohtoročnú produkciu dokázali spracovať.
Bohužiaľ, zvyšných 50 podnikov tento rok cukrovú repu nezasialo. Geograficky ju nemali kam dodať – české cukrovary sú saturované a prepravné vzdialenosti sú ekonomicky neúnosné. Ak sa nám však podarí zrealizovať plánované investície, v budúcom roku chceme zvýšiť výmeru o ďalších 1 000 hektárov a prijať ďalších 20 až 25 pestovateľov.
Ako sa zmenila výmera pestovania cukrovej repy na Slovensku?
A. Šedivý: Ešte pred niekoľkými rokmi boli výmery okolo 22 000 ha. Vzhľadom na to, že ceny cukru v posledných dvoch rokoch klesajú a stále sa držia na relatívne nízkych úrovniach, klesol aj záujem o pestovanie cukrovej repy. Preto minulý rok, keď ešte fungovali obidva cukrovary, bola výmera okolo 19 500 ha. My sme pôvodne pre tento rok plánovali zazmluvniť okolo 10 000 ha, čo by pre našu pôvodnú spracovateľskú kapacitu stačilo. Ale vzhľadom na vzniknutú situáciu sme prevzatím pestovateľov z T. Teplej zvýšili výmeru na 12 200 ha, teda o 2200 ha viac.
Aké konkrétne investície do spracovateľských kapacít už robíte alebo v budúcnosti plánujete?
A. Šedivý: Navýšenie kapacity sa nedá urobiť v jednom kroku. Ideme do obrovských investícií. Beží nám viac projektov naraz. Momentálne inštalujeme novú difúziu a zariadenia, ktoré sme prebrali z uzatvoreného závodu v Hrušovanoch nad Jevišovkou. Predpokladáme nárast z minuloročných 4800 ton dennej spracovateľskej kapacity na 5200 ton. Pokiaľ sa nám v budúcom roku podarí dobudovať rafinériu, tak by naša kapacita mala vzrásť až na 6 000 ton dennej spracovateľskej kapacity. Predpokladáme, že prvý významnejší nárast spracovania suroviny by sme mohli dosiahnuť do dvoch rokov.
Okrem toho investujeme do novej baliacej linky, aby sme boli schopní expedovať viac hotových produktov priamo slovenskému zákazníkovi. Verím, že slovenský zákazník bude na pultoch prioritne hľadať slovenský produkt, lebo len za týchto podmienok sa nám oplatí do tohto konceptu investovať, keďže chceme byť lokálnym výrobcom pre lokálny trh.
Celý rozhovor nájdete v Roľníckych novinách č. 29
