Sója fazuľová - náročná plodina na výživu

Z hľadiska čerpania živín je sója fazuľová náročnou plodinou, keďže v porovnaní s inými plodinami vyžaduje na jednotku úrody viac živín a podstatne viac ako napr. pšenica ozimná. Sója pritom patrí k plodinám, ktoré nielen dobre reagujú na výživu množstvom úrody, výživu porastu sója dokáže veľmi dobre zhodnotiť tiež pre tvorbu hodnotných rastlinných bielkovín.

Z reakcie nenodulujúcich línií sóje, t. j. rastlín bez hrčkotvorných baktérií, je možné usúdiť, že pre produkciu kilogramu rastlinného dusíka je potrebné 3,2 kg dusíkatého hnojiva. Už produkcia 150 kg rastlinného dusíka na hektár by si bez symbiotického dusíka pri sóji vyžadovala aplikáciu 480 kg čistého dusíka na hektár. Prvotné merania tiež preukázali, že množstvo symbioticky viazaného dusíka bolo vo veľkej miere závislé od dostupnosti dusíka a vlahy, pričom sa pohybovalo v rozmedzí od 1,1 kg na hektár (1 percento) do 158 kg na hektár (74 percent). Teda v ideálnom prípade si prostredníctvom symbiózy sója dokáže zabezpečiť podstatnú časť dusíka. Pokiaľ však činnosť hrčkotvorných baktérií na koreňoch nefunguje, nie je možné sa na symbiózu spoľahnúť a je potrebné prijať nápravné opatrenia. Ak činnosť hrčiek funguje, z celkovo symbioticky viazaného dusíka je do rastliny odvádzaných 45 – 90 percent.

Efektivita inokulácie

Na rozdiel od strukovín domáceho pôvodu, kmene hrčkotvorných baktérií, ktoré sú v účinnej symbióze so sójou, sa v našich pôdach prirodzene nevyskytujú. Kým sa tieto mikroorganizmy v pôde namnožia, v každom prípade to nejakú dobu trvá. V rámci vyživárskych a technologických pokusov sa preto pozornosť nutne sústredila na potrebu preveriť efektivitu inokulácie a zároveň aj  skutočnosť, či biologický proces symbiotického viazania dusíka hrčkotvornými baktériami dokáže zabezpečiť maximálnu úrodu semien sóje.

Tieto osobitosti sóje a ďalšie zistenia viedli v minulosti výskum na VÚA Michalovce k testovaniu účinnosti, resp. úrodového efektu:

• dvojitého striedania sóje, kedy sa sója pestovala po rôznych predplodinách, a teda aj po sebe, t. j. sója po sóji. Sanitárne dôvody, resp. potreba vyhnúť sa šíreniu potenciálne významných ochorení, ktoré v súčasnosti už pestovanie sóje systémom dvojitého striedania príliš neumožňujú, nemali pri v celku mizivom zastúpení sóje v štruktúre pestovaných plodín v dobe pred polstoročím až taký praktický význam. Výskyt viacerých ochorení sóje, ktoré sú v súčasnosti už hospodársky významné, nebol u nás v období šesťdesiatych až sedemdesiatych rokov dokonca ani len zriedkavým. Pri fungujúcom systéme vnútornej a vonkajšej karantény, zostávala profesionálna „nedočkavosť“ vtedajších rastlinolekárov dlho nenaplnenou. V zámorí sa v tej dobe preverovala možnosť pestovať sóju v monokultúre, systémom do piatich rokov.
• zásobného hnojenia, kedy sa značná časť živín dodávaných pre sóju do pôdy aplikovala k plodine štartujúcej osevný postup. Na rozdiel od súčasnosti, za „bežné“ hnojenie bol označovaný veľmi podobný systém zásobného hnojenia, kedy značná časť živín dodávaných pre sóju sa do pôdy aplikovala „až“ k priamej predplodine sóje. Pri v celku slabej produkčnej výkonnosti starších odrôd poľných plodín sa poľné pokusy nevyhnutne nastavili na dosiahnutie technologického maxima, keďže spoločenskou požiadavkou bolo zabezpečiť potravinovú  bezpečnosť.

Náročná plodina

Ako sme uviedli, v porovnaní s inými plodinami je sója náročnou plodinou z hľadiska čerpania živín. Na úrodu jednej tony semena a príslušného  množstva vedľajšej úrody spotrebuje 76 kg dusíka, 21 kg P₂O₅, 32 kg K₂O, 3 - 5 kg MgOa 23 kg CaO. Za primeranej úrody semien sóje 3 tony na hektár sú pri NPK tomu zodpovedajúcimi bežnými dávkami priemyselných hnojív v čistých živinách 50 - 70 kg dusíka na hektár (pri celkovej potrebe 228 kg dusíka na hektár), 63 kg P₂O₅ na hektár a 96 kg K₂O na hektár.

Pri určovaní dávok živín je pri sóji potrebné brať do úvahy:

• schopnosť zabezpečiť si podstatnú časť potreby dusíka cez symbiózu so vzdušný dusík viažucimi koreňovými hrčkotvornými baktériami, napr. Bradyrhizobium japonicum;
• vplyvy významne obmedzujúce činnosť týchto hrčkotvorných baktérií;
• očakávanú, potenciálnu úrodu z hľadiska pôdnej úrodnosti, resp. osobitosť sóje, podľa ktorej pri dosahovaní najvyšších úrod v značnej miere vyžaduje živiny v tzv. „starej pôdnej sile“. Ide o živiny aplikované k predplodinám, resp. o potrebu vychádzať z obsahu aj menej prístupných foriem živín (najmä fosforu).

Až polovicu potreby dusíka

V pôdno-klimatických podmienkach Slovenska, si sója prostredníctvom symbiotických baktérií dokáže bežne zabezpečiť až 50 percent svojej potreby dusíka zo vzduchu, zvyšok čerpá z pôdy. V závislosti od konkrétnych podmienok to v ideálnom prípade môže byť až 65 - 74 percent dusíka zo vzduchu, resp. mylne sa uvádza aj rozpätie 45 - 90 percent, ktoré sa správne vzťahuje na účinnosť využitia symbioticky viazaného dusíka. V závislosti od vonkajších podmienok, je schopná ročne viazať až 40 - 180 kg dusíka na hektár. Baktérie, ktoré sú so sójou v symbiotickom vzťahu, sa v prirodzene v našich pôdach nevyskytujú, preto pre úspešné pestovanie sóje je zvyčajne potrebné osivo očkovať zárodkami účinných kmeňov symbiotickej baktérie, bežne niektorým kmeňom druhu Bradyrhizobium japonicum.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.