Úspešnosť pestovania kapusty repkovej pravej predurčuje najmä genetický základ odrody, aktuálne podmienky prostredia (počasie, stav pôdy) a samozrejme uplatňovaná technológia pestovania.
Výber vhodnej odrody (zmesi odrôd) predstavuje asi tretinový podiel na tvorbe úrody. Vplyv podmienok prostredia, hlavne v extrémnych ročníkoch, sa podieľa na tvorbe úrody tiež približne jednou tretinou. Použitie vhodnej technológie na založenie a reguláciu porastu repky má podobne tretinový podiel na úspechu jej pestovania.
Rozhodujúcu úlohu pri tvorbe dobrej a kvalitnej úrody má v daných agroekologických podmienkach predovšetkým použitá technológia pestovania. Veľmi záleží, aké opatrenia budeme realizovať na vyváženie a zmiernenie množstva vonkajších vplyvov. Dôležité je včasnými a správnymi odbornými rozhodnutiami obmedziť ich nepriaznivé účinky. V ostatných rokoch sa stále častejšie prejavuje pri sejbe vplyv sucha, ktoré spôsobuje medzerovitosť porastu. Sucho môže stresovať rastliny nie iba pri vzchádzaní, ale aj počas celej vegetácie. Uškodiť môže aj nadbytok zrážok, najmä pri plytkom obrábaní pôdy. Rozvoj koreňov je potom obmedzený a to na úkor listov. Problémy spôsobuje aj dlhá teplá jeseň, na čo nadväzuje riešenie celého radu jesenných škodcov.
Viac než dobrá predplodina
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe je repka olejka dobrá predplodina. Repka sa začína vysievať ako prvá ozimná plodina už v polovici augusta a už po vzídení kryje polia počas celej zimy. Pri stále častejších výskytoch dlhých a teplých jesenných období sa termín výsevu posúva aj na záver agrotechnického termínu. Predídeme tak do určitej miery „prerasteným“ porastom, ktoré často treba aj regulovať. Repka má mohutný koreňový systém. Ak má k dispozícii dobre pripravenú, hlbšie spracovanú pôdu, hlavný koreň preniká hlboko a neskôr v suchých obdobiach dokáže rastliny zásobovať vodou. Až 85 percent koreňovej hmoty repky sa nachádza v orničnej vrstve. Dostatočné prekorenenie pôdy repkou umožňuje dobré viazanie živín a dostupnej vody. Repka sama obohacuje pôdu o veľké množstvo rastlinných zvyškov, čím zlepšuje pôdnu štruktúru. Pozemky po repke majú lepšiu akumulačnú kapacitu pre dažďovú vodu, čím sa obmedzuje vodná erózia pôdy. Repka vegetuje na poli takmer jedenásť mesiacov v roku, teda najdlhšie z jednoročných plodín. Pôda pri pestovaní repky je dlhú časť roka pokrytá vegetáciou, čím sa výrazne obmedzuje aj rast burín a celková erózia.
Dôraz na prípravu osivového lôžka
Najdôležitejšou požiadavkou pri predsejbovej kultivácii pôdy pod repku olejku je rovnomerne hlboké, drobnohrudkovité osivové lôžko. Drobnosemenná repka jednoznačne rýchlo a kompletne vzchádza v jemnej štruktúre pôdy. Repka sa s úspechom môže pestovať na zoraných pôdach, ale príprava osivového lôžka je na takto pripravenej pôde najmä v suchej jeseni náročnejšia. V priebehu predsejbovej prípravy pôdy má mimoriadny význam zachovanie jej vlhkosti. Príprava osivového lôžka má nadväzovať na podmietnuté strnisko predplodiny s okamžitým uzatvorením povrchu pôdy. Rozhodujúca pre rýchle a rovnomerné klíčenie a ďalší vývin porastov kapusty repkovej pravej je primeraná štruktúra pôdy, bez väčších hrudiek v zóne sejby.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.