Jarnú pšenicu je možné prakticky pestovať vo všetkých výrobných oblastiach. Pestovateľský región ale do značnej miery ovplyvňuje dosiahnutie parametrov jej kvality. Väčšina registrovaných odrôd má však deklarovanú potravinársku kvalitu. Priaznivá miera rentability pestovania pšenice jarnej je dosahované predovšetkým v podmienkach vlhkejšej repnej výrobnej oblasti. Pri dobrej agrotechnike je vysoká pravdepodobnosť dosiahnutia potravinárskej kvality a tým aj priaznivého speňaženia produkcie.
Termín výsevu
Jedným zo základných faktorov podmieňujúcich pestovateľský úspech jarnej pšenice je optimálna doba výsevu. Veľmi skorý výsev väčšinou zaručuje aj dobré úrody. V suchších rokoch ju môžeme vysievať už od februára. Nie je potrebné čakať, až pôda úplne vyzreje. Jarná pšenica na rozdiel od jarného jačmeňa znáša pri sejbe tzv. zamazanie. Vhodné obdobie výsevu trvá do konca marca. Pri aprílových výsevov musíme počítať so znížením úrod, najmä ak sa termíny posunú až do druhej polovice apríla. Pri neskorých výsevoch sa zhoršujú aj rastové a vývojové podmienky v celej vegetácii. Porasty sú nevyrovnané a neskoré slabé odnože sú spravidla neproduktívne. Neskoré výsevy možno čiastočne kompenzovať vyšším výsevkom a kompletným hnojením. Základnými kritériami pre výber odrody sú samozrejme úroda a jej kvalita.
Náročná na predplodinu
Jarná pšenica má zo všetkých jarných obilnín najslabší koreňový systém a preto citlivo reaguje na nedostatok zásob pôdnej vlahy po suchej zime. Najvhodnejšími predplodinami sú strukoviny, ďatelinoviny, olejniny, okopaniny a zeleniny. Väčšinou sa jarná pšenica zaraďuje po neskoro zbieraných predplodinách (cukrová repa, zemiaky, silážna kukurica). V praxi je to najčastejšie aj po obilninách (ozimná pšenica). V takýchto prípadoch sa odporúča použiť strniskové medziplodiny. Jarnú pšenicu je možné siať aj po vyzimovanej ozimnej pšenici, ak je včas zaoraná. Prísevy do zle prezimovanej ozimnej pšenice nemožno odporučiť vzhľadom na ťažkosti, ktoré vznikajú pri samotnom príseve a nevyrovnanom dozrievaní zmesi oboch typov pšeníc.
Jarná pšenica je náročnejšia na predplodinu než jarný jačmeň. V slede po obilnine je vhodné použiť strniskové medziplodiny ako prerušovače na vyrovnanie vplyvu zlej predplodiny. Pri zníženom výsevku o 30 - 40% ju možno využiť ako kryciu plodinu pre podsev ďatelinovín. Výhodou je, že niektoré odrody jarnej pšenice nepoliehajú a majú úzke a riedke listy, ktoré prepúšťajú dostatok svetla.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
