Ceny priemyselných hnojív sú vysoké, a preto budú ziskové len také technológie, ktoré zabezpečia maximálne využitie živín pre tvorbu a kvalitu úrody. V súčasných podmienkach preto ešte výraznejšie vystupuje do popredia optimalizácia dávok živín so zreteľom na ich maximálnu efektívnosť využitia na tvorbu úrody. Hnojenie a výživa plodín patrí medzi najvýznamnejšie intenzifikačné nástroje v rastlinnej výrobe.
Pod hnojením rozumieme opatrenia, ktorými sú do pestovateľského systému dodávané alebo sprístupnené živiny potrebné na produkciu fytomasy pestovaných plodín. Z hľadiska spôsobu, akým sú živiny dodávané, môžeme hovoriť o priamom a nepriamom hnojení. Pri priamom hnojení sú do pôdy, alebo do porastu aplikované živiny vo forme kvapalných alebo pevných minerálnych hnojív. Pri nepriamom hnojení sa cielene pestujú, alebo podporujú v raste také druhy rastlín, ktoré sú schopné živiny sprístupňovať pre pestované plodiny. Všeobecne je známa schopnosť symbiotických hrčkotvorných baktérií na koreňových systémoch bôbovitých rastlín pútať vzdušný dusík.
S dôrazom na produkciu
Poľnohospodárske plodiny pre rast, vývin a produkciu potrebujú najmä desať základných prvkov: kyslík, vodík, uhlík, dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík, síra a železo. Ak vo výžive rastlín niektorý z týchto prvkov chýba, plodina vegetuje len dovtedy, pokiaľ jej stačia vlastné zásobné látky. Všetky rastlinné živiny sú anorganickej povahy, čím sa rastliny podstatne odlišujú od živočíšnych organizmov, ktorých potravou sú predovšetkým organické látky vytvorené rastlinami.
Pôda jako základ
Zloženie pôd sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou a premen1ivosťou a je podmienené zvetrávaním hornín a minerálov v pôdotvornom procese. Pevná fáza pôdy sa vytvorila dlhodobým pôsobením pôdotvorných činiteľov. Hlavným zdrojom živín v pôde sú horninotvorné minerály a organické zlúčeniny, ktoré sa dostávajú do pôdy po odumretí rastlín a živočíchov. Organické látky sa v pôde pretvárajú na anorganické činnosťou pôdnych mikroorganizmov procesom nazývaným mineralizácia. Minerálny podiel pôdy charakterizuje mineralogické, chemické a zrnitostné zloženie pôd a tvorí 95 – 99 percent pevnej fázy pôdy. Tvoria ho častice definovanej kryštalickej štruktúry, ale aj amorfné, teda bez štruktúry. Kryštalický podiel je zložený z primárnych a sekundárnych minerálov. Súčasťou najmä bázických hornín a pôd sú aj biogénne prvky vápnik, horčík a železo.
Neoddeliteľnou súčasťou pôdy je organický podiel, ktorý výrazne ovplyvňuje pôdotvorný proces a formovanie pôdnych vlastností. Organický podiel pôdy je podstatne menší ako minerálny, jeho obsah v poľnohospodárskych pôdach zriedka prevyšuje 5 percent (najčastejší obsah je 2 až 3 percentá). Organická hmota pôdy sa tvorí vplyvom činnosti rastlín, mikroorganizmov a pôdnej fauny. Organická hmota v pôde je dôležitá z hľadiska pôdnej fyziky, pretože tvorí s ílovými minerálmi agregáty, ktoré majú priestorové usporiadanie a väčšie celky agregátov pôsobia stabilizačne proti mechanickému drobeniu. Rozkladajúca sa organická hmota významne ovplyvňuje i chemické vlastnosti pôdy. Uvoľňovaním a pútaním minerálnych živín zvyšuje celkovú úrodnosť pôdy.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
