Zníženie rozpočtu EÚ pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ na roky 2028 - 2034 o 22 percent oproti terajšiemu rozpočtu ako aj spojenie prvého a druhého piliera je hodnotené európskymi farmármi a našimi poľnohospodármi ako začiatok konca SPP EÚ. Podľa ich názoru to môže ohroziť dostupnosť cenovo prijateľných potravín ako aj ich kvalitu.
môj názor
Potraviny vyrobené v krajinách EÚ sú považované za etalón svetovej kvality, ktoré sa však bez podpory štátu nedajú vyrobiť. Farmár a poľnohospodár je nielen podnikateľ, ale je aj tvorca krajiny a producent zdravých potravín. Ak sa výroby potravín zmocnia globálne trhy, tie sa už nebudú zaoberať ich ekologickými, zdravotnými a ani sociálnymi dôsledkami.
Naši politici môžu tvrdiť, že peniaze na podporu agrárneho sektora sa už minuli a už nebudú. Dnes je vraj potrebné, aby tieto financie boli použité na nákup nových zbraní a na posilnenie ozbrojených síl.
Konsolidácia rozpočtu EÚ sa s veľkou pravdepodobnosťou nezastaví iba na šetrení v rámci tzv. Green Dealu, ale bude musieť vychádzať z hľadania rezerv, a to v celej potravinovej vertikále.
Šetriť však bude znamenať to, že to budeme musieť robiť ináč, t.j. efektívnejšie, lacnejšie. A to znamená, že výroba potravín sa bude musieť zbaviť mnohých ekologických a zdravotných ohľadov.
Takáto reštrukturalizácia však nebude možná bez sĺz a bolestí, ktorých hranica sa bude lámať v opustení stratového agrárneho biznisu.
Odmietavá reakcia
Reakcia poľnohospodárov a farmárov na ohlasovaný rozpočet EÚ na roky 2028 - 2034 je príkro odmietavá.
Už počas minulého roka sa poľnohospodári a farmári ukázali ako jediná politická sila, ktorá sa dokázala úspešne vzoprieť Bruselu. Bola však ubezpečená, že Brusel sa polepší, že zníži administratívnu záťaž a že zjednoduší kontrolný systém čerpania podpôr.
Čísla z navrhovaného rozpočtu EÚ sú ale iba začiatkom klesania štátnej podpory pre poľnohospodárov a farmárov.
Aktivizácia poľnohospodárov, farmárov a všetkých európskych samospráv, aby zopakovali klasické poľnohospodárske rebélie, aké sme zažili v minulých rokoch, však bude márna, pretože peniaze pôvodne určené pre agrárny sektor musia byť presmerované na iné účely.
Splácanie 800 mld. eur úveru z NextGeneration bude ročne stáť 25 až 30 mld. eur. Ak k tomu prirátame 800 mld. eur na nákup energetických zdrojov z USA, navýšenie národných vojenských rozpočtov z 2 percent na 5 percent, zvýšenie colných sadzieb zo strany nášho najväčšieho obchodného partnera, zo strany USA, a podporu Ukrajiny v jej boji za demokraciu a ľudské práva (40 mld. eur), potom aj sľubovaných 300 mld. eur na SPP EÚ by bolo ešte stále veľkorysé gesto. Bohužiaľ, nie je to reálne!
Budeme musieť zabudnúť na pomoc starých bohatých členských krajín, pretože ich hospodársky rast je nižší ako je hospodársky rast v SR.
Rovnako aj dovolávanie sa solidarity a podpory u našich spoluobčanov je nereálne, pretože situácia v iných sektoroch hospodárstva je často ešte horšia ako je situácia v agrárnom sektore.
Predbežné údaje
Predbežné údaje z rozpočtu EÚ na roky 2028 - 2034 ako aj údaje týkajúce sa nových nákladov na vojenské potreby nám ukazujú, že radikálna reštrukturalizácia agrárneho sektora sa stáva nevyhnutnou.
Vlády krajín EÚ-27 naznačujú, že zvýšené náklady na militarizáciu sa budú musieť preniesť na občanov s vážnymi dôsledkami na znižovanie ich sociálnych štandardov.
Zaťaženie peňaženiek občanov bude mať za následok ich schudobnenie a orientáciu sa iba na najlacnejšie potraviny, čo bude vytvárať tlak na poľnohospodárov a farmárov a na ukončenie ich podnikania v tomto sektore.
Zníženie podpory poľnohospodárom a farmárom bude mať za následok aj zhoršenie environmentu celej krajiny, zhoršenie zdravia a celkového zníženia kvality potravín.
Súčasné politické elity v Bruseli svojimi rozhodnutiami potvrdzujú, že sú mimo hľadania efektívnejších riešení pre občanov EÚ a že sa stávajú skôr hrozbou.
Kardinálnou chybou tohto spoločenstva je snaha o udržanie existujúceho amerického monopolu v svetovej politike a presadzovanie amerických štátnych záujmov.
Tento submisívny postoj EÚ je iracionálny a pre EÚ je samovražedný. Reálnym výsledkom tejto politiky je strategické zlyhanie EÚ najmä v dvoch oblastiach:
K tomuto úsiliu môžeme prirátať rad starších a nevyriešených problémov, akými sú zelená politika, migrácia a nedostatok kritického posúdenia globálnych ašpirácií EÚ.
Tieto vlečúce sa neriešené problémy sú aj príčinou politického rozdelenia EÚ a jeho narastajúceho hospodárskeho úpadku.
Za približovanie sa k dosiahnutiu nulovej energetickej závislosti od Ruska sme získali od nášho najväčšieho obchodného partnera takú „odmenu“, že nám tieto nedostatkové suroviny predá za trojnásobok až štvornásobok ruskej ceny...
Zdôvodnenie nevyhnutnosti energetickej nezávislosti od Ruska na základe toho, že Rusko je neseriózny obchodný partner, ktorý by mohol mať v budúcnosti aj politické požiadavky, zaraďuje takýto argument na úroveň tvrdenia „jedna pani povedala“.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
