V čase energetickej krízy, ale aj mimo nej, je pre užívateľa traktora je dôležitá spotreba paliva na jeden hektár, pre konkrétny typ traktora s príslušným náradím pri vykonávaní určitej technologickej činnosti. Pre aktuálnu cenu motorovej nafty si potom každý dokáže jednoducho spočítať náklady na pohonné hmoty.
Náklady na pohonné hmoty pre užívateľov mobilnej poľnohospodárskej techniky predstavujú významnú a niekedy dokonca podstatnú položku celkových nákladov, v prepočte na jednotku spracovanej plochy alebo produkcie. Výrobcovia mobilnej techniky resp. spaľovacích motorov sú nútení z konkurenčných dôvodov, ale aj príslušnou legislatívou znižovať spotrebu paliva, pretože produkcia emisií závisí okrem iného aj od spotreby paliva. Minimalizačné technológie obrábania pôdy tiež možno považovať za dôsledok, alebo skôr prostriedok a vôbec jednu z možností znižovania spotreby paliva v poľnohospodárstve. Aj keď určité rezervy existujú vždy a všade, v poľnohospodárstve sú štandardné rezervy a možnosti v oblasti znižovania spotreby paliva do značnej miery obmedzené celým radom neovplyvniteľných faktorov, ako sú, pôdne, terénne a klimatické podmienky, agrotechnické termíny a ďalšie. Napokon súčasný pomer medzi vstupmi a výstupmi vyjadrenými v cenových reláciách je v slovenskom poľnohospodárstve ako celku nepriaznivý, na čom majú svoj podiel aj náklady na pohonné hmoty a samozrejme ich cena. Pohľad do minulostiV roku 1962 bol uvedený do prevádzky ropovod „Družba“, ktorým sa dopravovala ropa z bývalého Sovietskeho zväzu do Slovnaftu, ktorý v tom čase spracovával 6 miliónov ton ropy ročne. Vtedy bola u nás cena benzínu 2,10 a motorovej nafty 2 koruny za liter. Vládnym nariadením zo dňa 31. Decembra 1960 boli stanovené nákupné ceny poľnohospodárskych produktov, pričom nákupná cena potravinárskej pšenice bola 1 400 korún za tonu. Za túto sumu bolo možné nakúpiť 700 litrov motorovej nafty. Každý si dokáže jednoducho spočítať, aká by musela byť v súčasnosti nákupná cena potravinárskej pšenice, aby v cenových reláciách jedna tona zodpovedala 700 litrom motorovej nafty. Možno si položiť otázku aj inak, aká by mala byť cena nafty, aby za nákupnú cenu jednej tony potravinárskej pšenice bolo možné kúpiť 700 litrov nafty. Či už budeme kalkulovať tak, či onak, v každom prípade nám vyjdú čísla, ktoré možno považovať za nikdy neuskutočniteľný sen. Samozrejme, že aj pri ostatných produktoch rastlinnej i živočíšnej výroby, by sme dospeli k číslam, ktoré nie sú vonkoncom lichotivé, aj keď výnimky potvrdzujú pravidlo. Po prečítaní vyššie uvedených riadkov, si niekto z pamätníkov nostalgicky zaspomína na tie časy s poznámkou, že vtedy nám Rusi dodávali ropu za symbolické ceny. Pravdou je, že v tom čase sa tona sovietskej ropy dovážala do bývalého Československa za 285 korún, kým cena arabskej bola 1 200 až 1 500 korún za tonu. Iste bude zaujímavé s odstupom času spomenúť, že v roku 1973 bola u nás priemerná mzda v národnom hospodárstve 2 171 korún, pričom cena benzínu aj motorovej nafty zostávala na pôvodnej hodnote z roku 1962, hoci svetom už otriasala ropná kríza. K zmene došlo až v roku 1974, keď benzín Špeciál, ktorý stál 2,40 koruny zdražel na 4,30 koruny za liter, pričom cena motorovej nafty zostala na pôvodnej hodnote 2 koruny za liter. Snáď je vhodné pripomenúť, že v tej dobe cena motorovej nafty bola zaujímavá jedine pre verejný sektor, pretože osobné automobily vybavené vznetovým motorom prakticky u nás neexistovali. Z dnešného pohľadu možno konštatovať, že neuveriteľne nízke ceny motorovej nafty a vôbec energie viedli k trestuhodnému energetickému hazardu, keď cena motorovej nafty používanej na kúrenie bola 90 halierov za liter. V dôsledku uvedenej skutočnosti nastal dovtedy nevídaný prechod vo vykurovaní, z tuhých palív na kvapalné, v tomto prípade na motorovú naftu. Lenže takýto energetický a súčasne ekologický hazard, v nevídanom rozsahu existuje aj v súčasnosti v individuálnej osobnej doprave, kde účinnosť využitia tepelnej energie nedosahuje ani 3 percentá. Pre úplnosť treba pripomenúť, že ropnú krízu v roku 1973 odštartovala tzv. októbrová vojna medzi Izraelom a Egyptom. Nasledovalo embargo arabských krajín na vývoz ropy do USA a do viacerých štátov západnej Európy, ktoré vo vojne podporovali Izrael. Ropnú krízu v tom čase nazývali aj ropný šok. Že sa skutočne jednalo o šok, to potvrdzujú aj nasledovné skutočnosti. V roku 1970 stál barel (159 litrov) arabskej ropy 1,35 dolára, v roku 1973 priemerne 2,10 dolára a v roku 1974 9,60 dolára. Ako je všeobecne známe, všetky doterajšie menšie alebo väčšie ropné krízy a vôbec cenové výkyvy ropy, boli vyvolané vojensko-politickými aktivitami na Blízkom východe. Avšak tá pravá a neodvratná ropná kríza ešte len príde, keď sa vyčerpajú celosvetové zásoby ropy, čo podľa odborníkov nastane v polovici tohto storočia. Bude to šok, z ktorého sa ľudstvo pravdepodobne len tak ľahko nespamätá. V odborných kruhoch sa však vyskytujú názory, že ropnému resp. energetickému šoku bude predchádzať šok ekologický.
prof. Ing. Anton Žikla, CSc.
doc. Ing. Ján Kosiba, PhD.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
