Roky ohlasovaná náprava krívd v súvislosti s výpočtom výšky starobných dôchodkov, ktoré po tzv. Kaníkovej reforme zdeformovali túto citlivú oblasť, sa konečne začala riešiť i na úrovni vlády a parlamentu. Neprekvapila, ale doslova ma urazila reakcia niektorých poslancov Národnej rady, najmä pani poslankyne Eriky Jurinovej, ktorá vzhľadom na jej rok narodenia a doterajšie civilné pôsobenie o tom nemôže nič vedieť.
Vraj je to nespravodlivé, lebo sa tým upravia dôchodky bývalým komunistom. (Ale veď tie nikto nikdy osobitne neriešil - a pritom mohol! Pripúšťam, že niektoré hospodárske funkcie v čase tzv. reálneho socializmu obsadili ľudia s jedinou straníckou legitimáciou, a dokonca iba za stranícku prácu dostávali plat. Lenže i vtedy skutočné materiálne hodnoty vytvárali robotníci, roľníci a - prepytujem - pracujúca inteligencia (väčšinou tzv. bezpartajní).
Dokonca sa verejne priznávam, že po počiatočných biednych zárobkoch, ku koncu 80-tych rokov už i slušne zarábali, a postupne získavali i významné spoločenské a profesijné postavenie. A aj napriek „zúriacej“ socialistickej ideológii dokázali bez európskych peňazí a výberových konaní postaviť veľké nemocnice, školy (aj materské), kultúrne domy, funkčne vybavené bytové sídliská, fabriky, ale aj diaľnicu z Bratislavy do Prahy, pražské metro, stavbu storočia: Most SNP v Bratislave, a napriek všetkým prekážkam dokázali dokončiť Vodné dielo Gabčíkovo, zachrániť Bratislavský hrad , hrad Devín, zámok Topoľčianky, udržať funkčné letiská v Bratislave, na Sliači, v Piešťanoch, Košiciach a v Poprade.
Naša generácia súčasných“ socialistických“ dôchodcov „vyrobila“ koncom osemdesiatych rokov štátnu potravinovú sebestačnosť, keď okrem banánov, čaju, kávy, kakaových bôbov, ryže a morských rýb všetko, čo bolo na stole, pochádzalo z domácej pôdy!
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
