Prvý jarný mesiac marec roku 2015 bol, podľa SHMÚ, na Slovensku teplým mesiacom. Odchýlka od dlhodobého priemeru predstavovala za Slovensko 1,6 °C. Najteplejšími oblasťami boli juhozápadné a východné Slovensko. Z pohľadu vlahových pomerov bol tento mesiac v priemere za celú SR normálnym mesiacom. Zaznamenali sme ale významnejšie rozdiely medzi jednotlivými lokalitami.
Priebeh počasia pred a v čase zakladania porastov
Južná časť Slovenska mala zrážky na úrovni normálu, severnejšie boli zrážky mierne nad dlhodobým normálom, ale naopak východné Slovensko bolo na zrážky chudobnejšie a tieto boli na celom území mierne pod hranicou dlhodobého normálu. V termíne zakladania porastov tak slnečníc ako aj kukuríc, t.j. v mesiaci apríl, bolo počasie menej priaznivé, predovšetkým z pohľadu vlahových pomerov. Teplotne bol mesiac apríl v intenciách dlhodobého priemeru s odchýlkou za Slovensko na úrovni 0,2 °C. Najteplejšími oblasťami boli juhozápad Slovenska a časť južnej oblasti stredného Slovenska. Ostatné oblasti boli na úrovni priemeru a krajný juhovýchod Slovenska bol slabo podpriemerný. Ako už bolo spomínané, tak v apríli sme zaznamenali výraznejší deficit zrážok, keďže celý mesiac bol zrážkovo výraznejšie podnormálny. V priemere za Slovensko spadlo len 55 % zrážok v porovnaní s dlhodobým normálom. Najmenej to bolo, podobne ako v marci, v oblastiach východného Slovenska, len 41 % a západného Slovenska s 46 %-ami v porovnaní s dlhodobým normálom. V mesiaci máj, v jeho prvých dvoch dekádach, pokračoval trend počasia z apríla. Teploty sa udržiavali okolo priemerných hodnôt s istými výkyvmi, ale pokračovalo zrážkovo chudobné obdobie. Až v poslednej májovej dekáde sa nad naše územie dostali intenzívnejšie zrážky, ktoré ale lokálne boli vo forme silných búrok a lejakov v spojitosti s ďalšími nepriaznivými meteorologickými javmi. Tieto zasiahli predovšetkým oblasti stredného Slovenska, ale lokálne aj oblasti na západe a východe SR. Spomínanými zrážkami bol čiastočne eliminovaný zrážkový deficit, avšak nepriaznivými sprievodnými javmi mohlo miestami dôjsť k poškodeniu porastov (krupobitie, zaplavenie, podmáčanie porastov).
Slnečnica ročná
Inventarizácia porastov slnečnice ročnej bola vykonaná v mesiaci máj 2015 na 65 porastoch nachádzajúcich sa v jednotlivých krajoch SR.
Počet rastlín, kompletnosť a vyrovnanosť porastov
Počet rastlín na plošnú jednotku je rozhodujúci úrodotvorný prvok, ktorý nemožno okrem výsevku a kvalitnej sejby, následnými agrotechnickými opatreniami výrazne ovplyvniť. V hodnotených porastoch sme zaznamenali v priemere 60 000 rastlín na 1 ha, s rozpätím od 50 000 do 70 000 rastlín na hektár. Podľa hodnoty FAO a typu hybridu, je pre stredne neskoré a stredne skoré hybridy odporúčaná hustota 65 – 70 000 vzídených rastlín na ha. Do tejto optimálnej kategórie spadala časť porastov. Riedke porasty sa javia ako problematické z pohľadu dosiahnutia optimálnych úrod. Takéto plochy sa vyskytovali vo všetkých krajoch.
Niektoré porasty sa vyznačovali horšou kompletnosťou spôsobenou predovšetkým problematickou prípravou pôdy na jar, poveternostnými pomermi pred aj po sejbe a v čase vzchádzania. Prejavil sa predovšetkým deficit zrážok, ktorý sme zaznamenali v termíne zakladania porastov, ktorý následne pokračoval aj v počiatočných vývojových fázach porastov. Kompletnosť porastov v priemere za SR predstavovala hodnotu 89 % a pohybovala sa v rozpätí od 68 do 100 %. Najnižšou kompletnosťou sa vyznačovali podľa očakávania porasty neskôr siate. Z pohľadu vyrovnanosti boli medzi porastmi zaznamenané výraznejšie rozdiely. Hodnoty sa pohybovali od 65 do 100 %, pričom priemerná vyrovnanosť bola 82 %. Najvyrovnanejšie porasty sme zaznamenali v trnavskom a nitrianskom kraji a naopak najmenej vyrovnané boli porasty v banskobystrickom a prešovskom kraji. Väčšina porastov sa však vyznačovala istým stupňom nevyrovnanosti spôsobeným nerovnomerným vzchádzaním vplyvom neskoršej sejby, prípravy pôdy a poveternostných pomerov (sucho). V ďalšom období bude tento ukazovateľ závisieť od priebehu poveternostných podmienok.
Zaburinenosť a výživový stav porastov
Zaburinenosť sa pohybovala v pásme od 5 do 70 %. V priemere bola zaburinenosť
28 %. Z pohľadu zaburinenosti bude nevyhnutné pre ďalší úspešný vývoj porastov venovať problematike herbicídneho ošetrenia maximálnu pozornosť. Je otázne, či z dôvodu poveternostných pomerov, bude herbicídny zásah dostatočne účinný. Významným zásahom po prípadnom nástupe vysokých teplôt sa javí mechanické ošetrenie porastov plečkovaním, ktoré sme pozorovali už počas monitoringu v mesiaci máj. Najčastejšie vyskytujúce sa buriny v jednotlivých krajoch boli pichliač roľný, pupenec roľný, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, praslička roľná, láskavec ohnutý, mrlík biely, ježatka kuria noha. Zaburinené porasty pri nezvládnutej herbicídnej ochrane nedávajú predpoklad pre dosiahnutie očakávanej úrody.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
