Slovensko je malá krajina a napriek tomu sú v nej veľké rozdiely v klimatických pomeroch v jednotlivých krajoch. Hlavné faktory, (okrem agrotechnických), ktoré sa podieľajú na dobrom vzchádzaní a ďalšom vývoji repky olejky sú dostatok vlahy a primerané teploty. Od spomínaných klimatických podmienok je závislé aj dobré prezimovanie repky olejky.
Stav porastov na jeseň
Pri jesennom monitoringu sme na východe Slovenska zaznamenali niektoré plochy repky výrazne podmáčané. Vlaha ešte ani nestačila vsiaknuť a už nás prekvapila konečne klasická zima – mrazy a sneh, následkom čoho pôda zamrzla a s ňou aj rastliny repky.
Na jeseň 2016 až 84,7 percenta porastov vstupovalo do zimného obdobia v dobrom zdravotnom stave s postačujúcim množstvom rastlín na meter štvorcový, väčšina porastov bola morforegulačne ošetrených a nedochádzalo u rastlín k predlžovaniu rastového vrcholu. Aký dopad malo arktické počasie na repkové porasty, ktoré trvalo takmer celý január 2017, sme zisťovali pri inventarizácii porastov v marci 2017. Monitorovali sme počet rastlín na meter štvorcový, hrúbku koreňového krčka (v milimetroch), dĺžku koreňa (v milimetroch), počet listov, zdravotný stav porastov, zaburinenosť a celkový stav porastov (bodové hodnotenie: 4 – najlepší porast, 1 – najhorší).
Počet rastlín
Na plochách, kde už na jeseň stála dlhodobejšie voda, sme zistili vyhnité repky. Takéto repky sme našli na viacerých plochách, hlavne tam, kde nebolo urobené jesenné fungicídno – morforegulačné ošetrenie. Počet jedincov na meter štvorcový je však zatiaľ až na pár plôch, ktoré totálne zdecimovala cez zimu srnčia zver, dobrý. V priemere za celú SR sme zistili 23,8 kusov na meter štvorcový, čo predstavuje oproti jesennému stavu zníženie o viac ako 10 percent. Výrazný úbytok počtu rastlín na meter štvorcový sme zaznamenali hlavne v Košickom kraji – v okolí Trebišova a v Banskobystrickom kraji. Pokiaľ je rozmiestnenie rastlín na ploche pravidelné, pri takomto počte repka využije svoj potenciál (pri dodržaní správnej agrotechniky) pričom platí, že počet rastlín na meter štvorcový je v negatívnom korelačnom vzťahu k počtu vetiev, takže pri nižšom počte rastlín na meter štvorcový má repka a hlavne bočné vetvy maximálny priestor na svoj vývin, ktoré nahradia vypadnuté rastliny.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
