Bratislava 14. januára (TASR) - Striedanie počasia s vysokými teplotami a lokálnymi vysokými úhrnmi zrážok komplikovalo vlani v lete zber plodín a slamy. Zhoršovalo tiež kvalitu zrna obilnín a sejbu na východnom Slovensku. Zhodnotili to klimatológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Na začiatku roka 2023 prevládalo podľa klimatológov nezvyčajne teplé počasie s výdatnými zrážkami. Pôda tak bola plne nasýtená na celom Slovensku. "Januárové hodnoty teploty vzduchu, ktoré boli skôr typické pre jarné mesiace, spôsobili veľmi skorý nástup kvitnutia kvetov u liesky obyčajnej, pučania púčikov a začiatku zalisťovania bazy čiernej, hlásené najmä z oblastí Záhoria, Podunajskej nížiny a dolnej Nitry," uviedli.
Odborníci poukázali, že následné holomrazy vo februári čiastočne poškodili repku na dolnom Považí. Na konci februára pleseň snežná zničila mak siaty na Spiši.
Na začiatku jari hlásili na juhu a východe pozastavený rast na oziminách. Chýbajúca vlaha na Spiši sa prejavila aj na vývoji jačmeňa, trávach a lucerne, priblížili klimatológovia. "Nástup vyšších teplôt vzduchu urýchlil rast vegetácie a pučanie ovocných stromov, pričom na niektorých miestach nastal posun vo fenologickej fáze kvitnutia stromov o viac ako dva týždne skôr v porovnaní s dlhodobým normálom," skonštatovali.
Odborníci tvrdia, že rozkvitnuté marhule, broskyne a drobné ovocie na niektorých miestach západného a stredného Slovenska poškodil mráz koncom marca. V máji bolo slabšie kvitnutie a opeľovanie ovocných stromov najmä na západe. Vlhké počasie koncom apríla, v máji a na začiatku júna spôsobilo podľa nich veľmi vhodné podmienky na šírenie peronospóry viniča vo vinohradoch takmer celého západného Slovenska. "Výsledkom bol veľmi silný až kalamitný výskyt s poškodením úrody na úrovni 50 až 100 percent," poznamenali klimatológovia.
