Z agronomického hľadiska majú strukoviny v osevnom postupe nezastupiteľné miesto. Ich schopnosť viazať vzdušný dusík prostredníctvom symbiózy s hľúzkovými baktériami umožňuje znižovať závislosť podnikov od minerálnych dusíkatých hnojív. Zároveň pôsobia ako prerušovacie plodiny v systémoch s vysokým podielom obilnín a olejnín, čím znižujú tlak chorôb, škodcov a burín. Okrem toho majú strukoviny výrazný vplyv na fyzikálne a biologické vlastnosti pôdy. Ich koreňové systémy zlepšujú štruktúru pôdy, podporujú infiltráciu vody a vytvárajú priaznivé podmienky pre rozvoj pôdnych mikroorganizmov. Tento efekt sa následne premieta do lepšieho rastu a vyššej stability výnosov následných plodín.
Hrach siaty - agronomický a ekonomický prínos v praxi
Hrach siaty patrí medzi tradičné strukoviny pestované v slovenských podmienkach. Počas vegetácie je schopný viazať približne 80 až 120 kilogramov dusíka na hektár. Časť tohto dusíka je využitá priamo porastom, no po zbere zostáva v pôde významné množstvo dusíka viazaného v koreňových zvyškoch a pozberových zvyškoch, spravidla v rozmedzí 40 až 70 kilogramov dusíka na hektár. Tento zostatkový dusík má pre následné plodiny zásadný význam. V praxi umožňuje pri pšenici ozimnej znížiť dávky minerálneho dusíka o 30 až 50 kilogramov na hektár bez negatívneho vplyvu na výnos. Naopak, pšenica po hrachu často dosahuje vyšší výnos v porovnaní s pšenicou po obilnine, pričom rozdiel sa pohybuje v priemere medzi 0,5 až 1,0 tonou zrna na hektár. Okrem samotného dusíka zohráva významnú úlohu aj lepší fyzikálny stav pôdy a nižší infekčný tlak chorôb.
Sója a jej rastúci význam
Sója sa v posledných rokoch stáva čoraz dôležitejšou súčasťou osevných postupov aj v podmienkach Slovenska. Jej agronomický význam spočíva nielen v produkcii hodnotnej komodity, ale aj vo vysokom potenciáli biologickej fixácie dusíka. V priaznivých podmienkach dokáže sója viazať 100 až 150 kilogramov dusíka na hektár, pričom pre následnú plodinu zostáva k dispozícii 60 až 100 kilogramov dusíka na hektár. Pri obilninách pestovaných po sóji je možné výrazne redukovať jarné hnojenie dusíkom, často o 40 až 60 kilogramov na hektár. Výnosový efekt následných plodín je stabilný a v mnohých prípadoch porovnateľný alebo vyšší ako po hrachu. Sója zároveň vytvára hlbší koreňový systém, ktorý priaznivo ovplyvňuje štruktúru pôdy a jej vodný režim, čo je dôležité najmä v suchších oblastiach.
Medziplodiny ako nástroj ochrany a regenerácie pôdy
Medziplodiny zohrávajú kľúčovú úlohu v období medzi zberom hlavnej plodiny a sejbou nasledujúcej kultúry. Ich hlavnou funkciou je ochrana pôdy pred eróziou, obmedzenie strát živín a podpora biologických procesov v pôde. Medziplodiny dokážu výrazne znížiť odnos pôdy vodou aj vetrom a zároveň znižujú povrchový odtok vody. Správne založené medziplodiny dokážu zachytiť 30 až 60 kilogramov zvyškového dusíka na hektár, ktorý by sa inak vyplavil do hlbších vrstiev pôdy. Po ich zapracovaní sa tento dusík postupne uvoľňuje a stáva sa dostupným pre následnú plodinu.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
