Šľachtenie rastlín ako cieľavedomá ľudská činnosť, má vznešený cieľ - zlepšovať hospodárske využitie jednotlivých rastlinných druhov v záujme zabezpečenia výživy, zdravia a ostatných narastajúcich potrieb človeka. Zložitosť a náročnosť šľachtiteľskej práce spočíva v tom, že predstavuje syntézu výsledkov veľkého množstva vedných disciplín, o ktoré sa musí šľachtiteľ opierať pri tvorbe novej odrody. Poznanie genetického pozadia rastlín je v šľachtiteľskom procese nevyhnutné pre správne rozhodovanie vo všetkých krokoch šľachtiteľskej práce.
Celý proces šľachtenia možno rozložiť do troch etáp: stanovenie cieľa a výber odrôd do kríženia, čiastočné ustálenie materiálu a výber vhodných genotypov, skúšanie.
Stanovenie cieľa a výber odrôd do kríženia
Keďže proces tvorby novej odrody trvá 11 rokov (ak sa všetko dobre darí), je mimoriadne dôležité a zároveň náročné predpovedať požiadavky trhu minimálne v časovom horizonte 11 až 15 rokov. Tu by šľachtitelia potrebovali poznať vízie mlynárov, pekárov, zdravotníkov a samozrejme požiadavky konečných spotrebiteľov. V tejto etape šľachtiteľ zužitkuje cieľavedomé pozorovanie a poznanie genetického pozadia jednotlivých odrôd prakticky z celého sveta. Po dôkladnom zvážení a výbere rodičovských partnerov nastáva kríženie vopred určených rodičov, ktoré by malo zabezpečiť dosiahnutie predom vytýčeného cieľa. Aby bol šľachtiteľ úspešný, musí si stanoviť viac cieľov, pretože vsadiť všetky karty na jednu víziu je veľmi riskantné. Z toho dôvodu na našej šľachtiteľskej stanici máme rozpracovaných minimálne 7 až 8 cieľov na obsahové látky. Zároveň šľachtiteľ musí takisto reagovať na požiadavky pestovateľov, t. j. zvyšovanie úrod, lepší zdravotný stav, stabilita na vonkajšie podmienky prostredia.
Čiastočné ustálenie materiálu a výber vhodných genotypov
V prvom roku po krížení sú všetky rastliny identické, keďže sa prejavujú dominantné gény rodičov pre určité znaky. Napríklad krížením bezosinatej pšenice s osinatou formou budeme mať v prvom roku všetky rastliny bezosinaté, nakoľko tento prejav znaku je dominantný. Nasledujúci rok však budeme mať v populácii veľkú variabilitu od bezosinatej formy, cez rôznu dĺžku osín až po osinaté formy. Toto štiepenie znakov nie je len vo viditeľnej rovine, ale aj (čo je mimoriadne náročné podchytiť) v rovine kvality a nutričného zloženia, ako napr. obsah bielkovín, škrobu a pod. Proces štiepenia znakov trvá niekoľko rokov, no šľachtiteľ celému tomuto procesu venuje 3 až 4 roky. Po tomto období šľachtiteľ z populácie vyberá rastliny, alebo len jednotlivé klasy, ktoré najviac spĺňajú jeho požiadavky stanovené v prvej etape. V našom prípade vyberáme cca 30 až 35 tisíc klasov, ktoré samostatne vysejeme systémom čo klas to riadok. Nasledujúci rok vyhodnocujeme vysiate potomstvá na niekoľko agronomických znakov (zimuvzdornosť, odolnosť voči chorobám, vyrovnanosť, skorosť, atď.). Následne sa uskutoční pozitívny výber riadkov, ktoré podľa vonkajšieho prejavu spĺňajú nami požadované kritériá. Takto vybraný materiál je ďalej veľmi vhodné analyzovať a určiť aspoň základné ukazovatele kvality získaného zrna.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
