V poľnohospodárskom sektore je v súčasnom období obrovskou výzvou zabezpečenie produkcie potravín pre 9,6 miliardy ľudí, ktorí budú podľa predpokladov obývať planétu okolo roku 2050. Tento cieľ bude musieť byť dosiahnutý v podmienkach neustále klesajúcej celosvetovej výmery ornej pôdy, narastajúcej požiadavke na dostupnosť závlahovej vody a silnejúcich nepriaznivých efektov meniacej sa klímy.
Stres rastlín zo sucha
V prirodzených podmienkach pestovania rastlín sú rast, vývin a tvorba úrody neustále ovplyvňované faktormi prostredia, v ktorých realizujú svoj genetický potenciál. Akákoľvek odchýlka od fyziologicky normálneho stavu vyvoláva stresovú situáciu, na ktorú musia rastliny adekvátne reagovať na rôznych hierarchických úrovniach štruktúr a procesov. Keďže frekvencia, dĺžka a intenzita pôsobenia nepriaznivých faktorov prostredia je nepredvídateľná, rastliny disponujú adaptačnými mechanizmami, prostredníctvom ktorých minimalizujú dopad stresovej situácie na produkčnú výkonnosť.
Stres rastliny sa charakterizuje ako funkčný stav, pri ktorom faktory prostredia spôsobujú poškodenie štruktúr, s následnou normalizáciou procesov a zvýšenou odolnosťou organizmu k stresovej situácii, alebo v prípadne silného či dlhodobého pôsobenia stresu chronickým poškodením až smrťou.
Najvážnejší prejav klimatickej zmeny
Dostupnosť vody zohráva nezastupiteľnú úlohu v poľnohospodárskej prvovýrobe (rastlinnej i živočíšnej), ako aj potravinárskom priemysle, čoho dôsledkom je jej obrovské využívanie nielen v agrosektore, ale tiež v mnohých ďalších ľudských činnostiach. Sucho významne ovplyvňuje osídlenie planéty, najmä životné aktivity ľudskej populácie v polosuchých a suchých oblastiach. Obdobie sucha sa v konkrétnych pestovateľských oblastiach mení čo do času a intenzity jeho pôsobenia a tiež je známe, že voda nie je rastlinou v jednotlivých rastových fázach využívaná rovnako efektívne. V mnohých regiónoch sa preto predpokladá, že práve sucho bude najvážnejším prejavom klimatickej zmeny, s ťažko predpovedateľnými dôsledkami pre výslednú poľnohospodársku produkciu. Sucho vedie k poruchám vodnej bilancie v dôsledku nerovnováhy medzi príjmom vody koreňovým systémom, požiadavkami rastliny na vodu počas vegetačného obdobia a potenciálom prostredia pre jej vyparovanie do atmosféry. Deficit vody výrazne ovplyvňuje produkciu plodín a ohrozuje tak potravinovú bezpečnosť najmä znížením fotosyntetickej aktivity, poruchami v príjme minerálnych živín, ako aj v efektívnosti rastlín využívať vodu pre tvorbu biomasy.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
