Dažde na konci prvej májovej dekády spôsobili v niektorých regiónoch Slovenska veľké škody. Na druhej strane sa ukázala aj ich lepšia stránka. Kultúrne plodiny, jariny aj oziminy, začali pociťovať deficit zrážok a májový dážď prišiel práve včas.
Príroda je nevyspytateľná. Vlani o takomto čase obyvatelia južného Zemplína ratovali majetky a svoje životy pred prívalom vody, dnes vodu vítajú ako záchrankyňu. O to viac, že májové dažde pomohli smädným poliam a porastom na nich.
Pod východným svahmi Slanských vrchov podniká na pôde roľník Pavol Timko. Hospodári na 2000-hektárovej výmere, z ktorej len malú časť tvoria trvalé trávne porasty.
„Po netradičnej zime sa ukazovali oziminy v dobrej kondícii. Aj jar bola pre poľnohospodárov prívetivá. Priaznivé podmienky som využil na sejbu 330 hektárov repky olejnej, 700 hektárov pšenice, 180 hektárov slnečnice, 230 hektárov kukurice a 85 hektárov sóje. Lokálne ľadovce mi síce poškodili časť úrody, ale s tým musí každý poľnohospodár počítať. Tak ako so situáciou, ktorá náš región postihla vlani o takomto čase. Na také udalosti sa nezabúda ani s odstupom času. Okrem iného aj preto, lebo pri záplavách sa prejavilo zlé gazdovanie štátu s odvodňovacím systémom, ktorý už roky neplní svoje poslanie,“ hovorí Pavol Timko, konateľ spoločnosti Agrotim so sídlom v Zemplínskej Novej Vsi, časť Úpor (okres Trebišov).
V súvislosti s hydromelioračným systémom Východoslovenskej nížiny (VSN) sa v ostatnom období veľa hovorilo. Skončilo sa to tým, že štát nemá na renováciu systému ani ľudí ani financie. No nemajú ich ani tí, ktorí v tejto oblasti obrábajú pôdu a produkujú potraviny. Napriek tomu, na rozdiel od štátu, ktorému patrí odvodňovací systém, urobili prvý krok tie poľnohospodárske subjekty, ktoré podnikajú v západnej časti VSN.
„Po minuloročných záplavách sme investovali takmer 35-tisíc eur do rýpadla JCB. Na jar sme urobili veľký kus práce pri čistení odvodňovacích kanálov, ktoré sa nachádzajú v lokalitách okolo obcí Úpor, Stanča, Nižný Žipov a Zemplínsky Klečenov. Teda v okolí potoka Chlmec, ktorý vlani narobil veľké škody na poliach severnejších obcí len preto, že nestačil odvádzať vody do Ondavy. Prečistili sme desiatky kilometrov kanálov s využitím vlastných síl a na vlastné náklady. Podobné práce na odvodňovacích kanáloch vykonali aj pracovníci spoločnosti Poľnotrend Trebišov, ktorá má tiež pozemky v blízkosti potoka Chlmec. Som presvedčený, že aj vďaka tomu sa nám podarí eliminovať veľké vody, ktoré nám hrozia takmer v každom ročnom období. Treba však povedať, že kroky vedenia rezortu pôdohospodárstva sa uberajú tým smerom, aby sa prvovýroba príliš nespoliehala na pomoc od štátu. To ale neznamená, že roľník by mal nahrádzať štát, ktorému odvádza dane. Žiaľ, u nás je to tak,“ konštatuje Pavol Timko.
Súčasný vývoj cien na trhu s poľnohospodárskymi komoditami je pre poľnohospodárov priaznivý. Otázkou však je, či s udrží počas celej sezóny. Perspektíva je ale optimistická.
„Už teraz máme zakontrahovanú časť budúcej úrody pšenice, a to za cenu na úrovni 170 eur za tonu. Je to pre nás dobrá správa. Ostáva nám už len veriť, že sa k nám príroda neobráti chrbtom,“ dodáva na záver Pavol Timko.
ŠTEFAN VARŠANÍK
