K prvkom určujúcim stabilitu poľnohospodárskej sústavy (PS) patrí jej vnútorná štruktúra. Ako regulátor uhlíkovej bilancie prispieva k stabilite a rovnovážnemu stavu celého krajinného priestoru v ktorom pôsobí.
Štruktúra RV sa stáva kompromisom medzi ekonomickými a stanovištnými podmienkami, musí plniť i ekologické požiadavky. Agronóm je nútený sledovať situáciu na trhu, mať cit pre marketing a z roka na rok korigovať štruktúru RV v prospech trhovo atraktívnych plodín. Musí pritom spĺňať aspoň zásady minimálneho striedania plodín a zachovávať funkčnosť agro-ekosystému i z hľadiska akumulácie a kolobehu organickej hmoty. Správne využitie schopnosti rýchle sa prispôsobiť momentálnej situácii zmenami v optimalizácii vstupov a štruktúre môže vyústiť v najväčšiu prednosť RV. Systémovo sa vnútorná štruktúra RV naďalej riadi svojimi zákonitosťami, preto chyby v rozhodovacom procese môžu vyústiť v opak predchádzajúceho tvrdenia. Problematiku vystihuje už desaťročia nesplnená požiadavka na dynamicky vyvážené PS novej generácie, ktoré by flexibilne zohľadňovali všetky podmienky existencie, obzvlášť tie ekonomické. Kým komplexnejšou a novšou metódou nedisponujeme, staršia metóda uhlíkovej bilancie akademika Kudrnu je dostupná a stále je dostatočným, a najmä pre skúsených agronómov „česko-slovenského razenia“, zrozumiteľným spôsobom interpretácie stavu vnútorných väzieb PS.
Uhlíková bilancia
V predkladanej analýze sledujeme dlhodobý vývoj PS Slovenska i Čiech, postupom odvodeným z teórie vývoja PS práve oboch krajín bývalej federácie, ktorý optimálny stav definuje ideálnou súhrou troch na sebe závislých skupín parametrov. Ide o charakteristiky (i) vstupov, (ii) premeny uhlíkatej hmoty, resp. „progresívneho vývoja“, a (iii) výstupov, ktorých kľúčové parametre úplne charakterizujú činnosť PS.
Aj pre súčasnú dobu ide o náročné a zložité systémové prepočty, z času na čas je však vhodné, aby sa časový vývoj PS sledoval. Ak „teória veľkých čísiel akademika Kudrnu“ je na niečo vhodnou, tak porovnanie stavu a dlhodobého vývoja poľnohospodárskej sústavy oboch krajín bývalej federácie tým rozhodne je. Pre prípadné analýzy na úrovni podnikov, je vhodnejšie zohľadniť množstvo miestnych a technologických daností, avšak kalkulovať s menším počtom a matematicky jednoduchšími vzťahmi. Umožňuje to napríklad bilancia založená na prepočítavacích koeficientoch Bieleka a Jurčovej, presnejšie „Metodika bilancie pôdnej organickej hmoty a stanovenia potreby organického hnojenia poľnohospodárskych pôd“, s prepracovaným druhým vydaním z roku 2010. V predloženej analýze sledujeme hospodárenie poľnohospodárskych subjektov v Čechách a na Slovensku v časovej rade rokov 1934/38 až 2021. Za predvojnové roky boli potrebné údaje dostupné ako päťročný priemer, zahŕňame teda pred-transformačné ako aj po-transformačné obdobie z historickej perspektívy. Dosahované charakteristiky sa porovnávajú, vlastne až konfrontujú s optimálnymi hodnotami. Hodnotia sa predovšetkým kľúčové úseky vývoja PS, resp. účinnosť existujúcich vnútorných a vonkajších väzieb v sústave, čo zároveň poukazuje na kritické miesta jednotlivých úsekov produkčného procesu, prípadne ako príčiny nedostatočnej stability PS.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
