Systém obrábania pôdy v ovocnom sade by mal podporovať rast stromov a plodov, obmedzovať eróziu, regulovať spotrebu vody a živín. Hlavným cieľom je komplexná regulácia životných podmienok stromov a ovocia. Výsledné riešenie by malo tak prihliadať k pôdnemu typu a druhu, sklonu terénu, druhu a veku ovocných stromov, možnostiam závlahy a spôsobu zberu úrody.
Čierny úhor
Spôsobov ako obrábať pôdu v ovocných sadoch je viac. Čierny úhor predstavuje obrábanie medziradov plytkou kultiváciou so súčasným potláčaním podrastovej vegetácie pomocou herbicídov najmä v pásoch okolo ovocných stromov. Odporúča sa najmä v suchších oblastiach. Týmto spôsobom znižujeme konkurenčný tlak bylinného a trávnatého podrastu voči pestovaným drevinám v oblasti vody a živín. Nevýhodou je, že častá plytká kultivácia spôsobuje narušovanie koreňového systému vo vrchných vrstvách. Tieto potom nemôžu využívať vlahu z menších zrážok. Rovnako mechanizované a ručné práce vrátane zberu sa v prípade dažďov vykonávajú na čiernym úhorom udržovanej pôde ťažšie. Čierny úhor môžeme bez obáv využívať len tých lokalitách, ktoré nie sú ohrozené eróziou. Pri kyprení pôdy v medziriadoch ovocných stromov dochádza taktiež k odbúravaniu pôdneho humusu jeho okysličovaním a preto je ho nutné obnovovať dodávaním organickej hmoty, v súčasnosti hlavne využitím zeleného hnojenia.
Do lokalít ohrozených eróziou
Ďalším spôsobom je celkové zatrávnenie alebo pokrytie medziradových priestorov inou bylinnou vegetáciou. Táto technológia má opodstatnenie iba v lokalitách vážne ohrozených pôdnou eróziou, podrast nesmie konkurovať trvácej kultúre. Ďalšou možnosťou jej využitia sú extenzívne sady v oblastiach s vyšším úhrnom zrážok. Celkové zatrávnenie má však niekoľko nevýhod: najvýznamnejšia je konkurencia podrastu o vodu a živiny určené pestovaným drevinám. Môže sa prejaviť v zhoršenom zdravotnom stave ovocného sadu, nižších úrodách, menších plodoch a malých prírastkoch letorastov. Pri nešetrnom kosení môže nastávať poškodenie kmeňov stromov, naopak v prípadoch, ak sa tráva nekosí blízko ku ovocným stromom, vytvárame úkryty pre hlodavce pred ich prirodzenými nepriateľmi. Kosenie niekoľkoročného vegetačného podrastu je potrebné vykonať ihneď na začiatku vegetačného obdobia, lebo inak sa pripravujeme o značnú časť nahromadenej vlahy zo zimných mesiacov.
Spájanie výhod
Určitým kompromisom medzi dvomi predchádzajúcimi spôsobmi obrábania pôdy v porastoch ovocných drevín je udržiavanie trávnatých pásov v medziradoch spolu s čiernym úhorom v príkmennej zóne ovocných stromov. Výrobná prax často vlastne takto spája výhody trvalého trávneho porastu a čierneho úhoru. Príkmenný pás bez vegetácie sa odporúča ponechať široký v rozmedzí 70 – 90 centimetrov na každú stranu od kmeňov ovocných stromov. Tento pás umožňuje koreňom ovocných drevín rásť v oblasti bez konkurenčných nárokov trávneho porastu. Významné je to hlavne ak ide o mladú výsadbu a prísun vody a živín je zabezpečovaný prostredníctvom kvapkovej závlahy. Trávnatý pás v medziriadkoch zase umožňuje dobrý pohyb mechanizácie v období dažďov, rovnako tiež pri ošetrovaní porastu počas vegetácie a pri manipulácii s úrodou pri zbere.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.