Kukurica patrí medzi veľmi staré kultúrne rastliny. Dnes, vďaka pokroku v šľachtení, dokáže poskytovať veľké úrody zrna i krmiva. Aj v súčasnosti je to obľúbená plodina pestovaná za účelom výroby konzervovanej krmoviny na kŕmenie dobytka a v posledných rokoch tiež čoraz významnejšia surovina pre bioplynové stanice. Technika a technológie zberu kukurice prešli počas pomerne krátkej doby búrlivým rozvojom.
Moderné hybridy kukurice umožňujú túto plodinu pestovať nielen v tradičných oblastiach, ale aj v regiónoch s vyššou nadmorskou výškou a chladnejším podnebím. Trendy šľachtenia sa uberajú predovšetkým k zvyšovaniu úrod a podielu šúľkov z celkového objemu hmoty. Cieľom je vyrobiť z jednotky plochy maximálne množstvo energie s nízkymi nákladmi na jednotku hmotnosti, respektíve jednotku využiteľnej energie.
Okrem využitia pri výžive hospodárskych zvierat poskytuje kukurica početné možnosti ako už spomínaný zdroj energie pre bioplynové stanice. Zrno kukurice je vhodným produktom pre potravinársky priemysel a výrobu priemyselných materiálov (bioetanolu). Vzhľadom k tomu, že sa kukurica často hnojí maštaľným hnojom, je vítanou plodinou v osevnom postupe. Pri správnej agrotechnike sa odmení vysokou úrodou zelenej hmoty i zrna.
Požiadavky pri zbere kukurice na siláž
Hlavné požiadavky pri silážnej kukurici sa zameriavajú na vysoký energetický zisk z hektára, podmienené sú optimálnym zložením obsiahnutých látok a dobrou silážovateľnosťou.
Najčastejšou chybou pri výrobe siláží je nedbalosť pri výbere hybridu a nevhodná voľba termínu zberu, čo sa následne prejaví na kvalite siláže.
Najdôležitejším kritériom pre termín zberu je obsah sušiny rastlín. V závislosti na hybride by sa mal pohybovať medzi 28 až 35%. Hybridy s listami, ktoré zostávajú dlho zdravé a zelené, poskytujú viac hodnoty zo zvyšku rastliny a dovoľujú flexibilné naplánovanie zberu.
Ďalším účinným opatrením na ovplyvnenie kvality siláže je výška rezu pri zbere. Vyššie strnisko znamená menšie znečistenie hmoty a vyšší podiel zrna dovoľuje ľahšie ovplyvnenie obsahu sušiny a energie.
Technologický postup zberu a konzervovania silážnej kukurice pozostáva z niekoľkých na seba nadväzujúcich technologických operácií, ktorých dobré zvládnutie je základným predpokladom pre výrobu kvalitného produktu – siláže.
Technika pre zber kukurice na siláž
Prvou dôležitou technologickou operáciou je zber silážnej kukurice. Rozhodujúcim strojom pri zbere objemových krmovín určených na silážovanie je rezačka.
Zberacie rezačky môžeme rozdeliť na nesené, ťahané a samohybné. Čo sa týka nesených rezačiek, k dispozícii sú ako jednoúčelové modely určené najmä pre malé hospodárstva, tak typy, ktoré umožňujú výmenu zberových adaptérov. Tie sú určené pre veľké poľnohospodárske traktory a systémové nosiče, čomu zodpovedá aj ich konštrukcia.
Ďalšiu skupinu predstavujú ťahané rezačky. V súvislosti so zberom kukurice na siláž hovoríme predovšetkým o strednej a vyššej výkonovej kategórii, ktorá je konštruovaná pre výmenu zberových adaptérov. Ich konštrukcia je tiež dimenzovaná pre agregáciu s trakčnými prostriedkami stredných a vyšších výkonových kategórií.
Poslednú menovanú skupinu zberacích rezačiek tvoria samohybné modely, ktorých využitie je najmä v európskych podmienkach v súčasnosti dominantné.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
