Priemerné mesačné teploty v júni boli v južných oblastiach Slovenska o 1,5 až 2,5° C vyššie ako je dlhodobý priemer. Prehánky a búrky priniesli len krátkodobé ochladenie.
V júni spadlo v južných okresoch 60 až 140 mm zrážok. Zrážkové úhrny boli vcelku uspokojivé, ale boli priestorovo nerovnomerne rozdelené. Najmenej zrážok, okolo 60 mm, spadlo na juhovýchode Podunajskej nížiny a vo východnej časti Východoslovenskej nížiny.
Na konci prvej júlovej dekády vystupovali teploty na juhu Slovenska už nad 30° C a tento trend pokračoval aj začiatkom tohto týždňa. Vysoké teploty vzduchu zvyšujú aj vlahové nároky plodín na vodu. Denná vlahová potreba plodín dosahuje 5 až 6 mm. To znamená, že z povrchu pôdy a zo samotných plodín sa na 1 m² odparí 5 až 6 litrov vody.
U špeciálnych plodín sa vlahová potreba a spotreba vzťahuje na jedinca; napríklad jeden strom jablone v tvare štíhleho vretena spotrebuje za deň 10 až 15 litrov vody a jeden ker stolového viniča spotrebuje 5 až 9 litrov vody za jeden tropický deň.
Podľa vývoja situácie v daných lokalitách treba stále uvažovať so závlahou všetkých druhov zeleniny, pestovanej v poľných i záhradných podmienkach. Ide o hlúboviny, koreňovú a plodovú zeleninu. Ďalej treba citlivo zvážiť závlahu cukrovej repy vzhľadom na tvorbu cukru tak, aby na jeho úkor nebol zbytočne podporovaný rast listovej hmoty.
Odporúča sa tiež zavlažovanie porastov lucerny, avšak iba po prípadnej druhej kosbe. Jednoznačne sa odporúča zavlažovanie kukurice na všetky druhy použitia. Rovnako dobre reaguje v tejto fáze na závlahu aj slnečnica. Zavlažovanie oboch plodín však vyžaduje širokozáberovú zavlažovaciu techniku. Pre neskoré odrody zemiakov môže byť užitočná ešte jedna závlahová dávka.
Pri zavlažovaní ovocných drevín treba mať na pamäti, že sa nachádzajú vo vývojových štádiách urýchlených o dva až tri týždne oproti normálu. Posudzujeme ich teda tak, ako keby išlo o začiatok augusta. Z toho sa potom odvíjajú aj úvahy o zavlažovaní.
Väčšina plodín sa ešte stále nachádza v kritických fázach maximálneho rastu plodov a teda vo fázach maximálnych vlahových potrieb. Treba však poznamenať, že skoršie odrody mali dostatok vlahy v kritických predchádzajúcich štádiách maximálnych rastov. Na skoršie odrody broskýň mali nadnormálne zrážky taký vplyv, že plody hnili ešte na stromoch. Zavlažujeme teda iba neskoré odrody broskýň. Marhule už nezavlažujeme, nachádzajú v zberových štádiách.
Slivkoviny sa už neodporúča zavlažovať, treba im dať priestor na dozrievanie. V prípade jabloní a hrušiek treba citlivo zvažovať závlahovú dávku. Skoršie odrody mali dostatok vlahy v kritických predchádzajúcich štádiách maximálnych rastov. So závlahou neskorších odrôd sa odporúča počkať a pokračovať iba po suchých a teplých týždňoch. Je to v záujme vytvárania dobrej štruktúry plodov z hľadiska senzorických vlastností, ale aj z pohľadu skladovania.
Rovnako citlivo treba zvažovať závlahu stolových odrôd viniča, a to vzhľadom na zrýchlený vývoj a na predpokladaný zber tak, aby sa nezavlažovalo neskôr než tri týždne pred predpokladaným zberom.
RNDr. JOZEF TAKÁČ PhD.,
Ing. JÁN HRÍBIK CSc.,
VÚPOP Bratislava
