Už o týždeň pôjdeme do Očovej. Či - ako sa vraví v tomto kraji pod Poľanou - na Očovú.
Celoslovenské podujatie, venované zberu krmovín a mimoprodukčnému a krajinotvornému využitiu trvalých trávnych porastov napíše začiatkom júna už sedemnástu kapitolu.
Všeličo sa za ten čas v našom poľnohospodárstve zmenilo. Slovenská republika prijala euro. Firmy vznikali i zanikali. Na trh prišli nové stroje. Niektorí skúsení harcovníci, dlhé roky stojaci na čele podnikov, odišli na zaslúžený odpočinok. Menili sa vlády i ministri. Ale Očová zostáva.
Boli sme pred sedemnástimi rokmi pri tom, keď partia nadšencov okolo vtedajšieho predsedu očovského družstva, Juraja Nuošku, a jeho pravej ruky, Šimona Škovieru, plus ich partneri zo zvolenského Agrozetu položili základy tohto pekného a užitočného podujatia.
A položili ich dobre. Najlepšie o tom svedčí skutočnosť, že nech už boli v našej prvovýrobe v uplynulých takmer dvoch desaťročiach akékoľvek krízy, krmovinársky deň poľa v Očovej, ktorý sa v posledných rokoch strieda s podujatím rovnakého zamerania, organizovaným v Liptovskom Ondreji, pretrváva. Česť takej tradícii...
BOHUMIL URBÁNIK
