V rámci pestovania poľných plodín možno celý pestovateľský postup rozdeliť na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania.
Podľa názoru viacerých odborníkov tou fázou postupu pestovania poľných plodín, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je práve oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov. Tieto názory podporujú aj výsledky analýzy nákladov na prácu strojov, v rámci ktorej bol zisťovaný podiel jednotlivých fáz na spotrebe času práce, spotrebe nafty a strojových nákladoch. Z vykonanej analýzy je zrejmé, že napr. pri pestovaní repky ozimnej, na fázu prípravy pôdy a sejbu pripadá približne 53 % z celkovej spotreby času práce, rovnako 53 % z celkovej spotreby nafty a 57 % z celkových nákladov vynakladaných v rámci zaužívaných technológií pestovania tejto plodiny, u pšenice ozimnej na fázu prípravy pôdy a sejbu pripadá približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových výrobných nákladov. V praxi to znamená asi toľko, že ak chceme redukovať výrobné náklady, musíme pozornosť zamerať predovšetkým na vykonávanie energeticky najnáročnejších pracovných operácií a vo väčšine prípadov to sú práve operácie spojené so základným a predsejbovým obrábaním pôdy.
Technológie obrábania pôdy
Obrábanie pôdy bolo oddávna spojené so snahou človeka o vytvorenie čo najlepších podmienok pre rast pestovaných rastlín. V minulosti bolo obrábanie pôdy limitované materiálovými možnosťami danej doby a taktiež využitím len ľudskej alebo zvieracej sily. Počas vývoja technológií obrábania pôdy bola zrejmá snaha o zvyšovanie jeho intenzity.
Až v niekoľkých posledných desaťročiach je vidieť snaha o optimalizáciu obrábania pôdy z hľadiska potreby rastlín, zachovania úrodnosti pôdy a tiež v neposlednom rade spotreby energie. Rovnako je zjavný dôraz aj na protierózne účinky obrábania pôdy. Z tohto dôvodu sa začali vyvíjať nové technológie obrábania pôdy a spolu s tým aj stroje pre túto činnosť. Aktuálne používané technológie obrábania pôdy využívané pri zakladaní porastov väčšiny ozimných, ale aj jarných plodín, zahrňujú širokú škálu rozličných pracovných operácií - od intenzívneho až po zjednodušené (menej intenzívne) obrábanie pôdy, hlbokého až po plytké kyprenie, v krajnom prípade až po sejbu do nespracovanej pôdy. Každá z vykonávaných operácií v rámci zvolených pracovných postupov sa rôznym spôsobom podieľa na ovplyvňovaní tak vlastností pôdy, ako aj na stabilite a výške dosahovaných úrod. Samozrejme, každá z používaných technológií sa rozdielnym spôsobom podieľa aj na výslednej energetickej a pracovnej náročnosti, ako aj výsledných nákladoch zvoleného technologického postupu.
Moderným trendom sú zjednodušené pôdu šetriace postupy
Ekonomické, ale aj legislatívne tlaky nútia poľnohospodársku prax v súčasnej dobe stále častejšie cielene využívať zjednodušené postupy obrábania pôdy, ktoré sú charakteristické redukciou hĺbky a intenzity jej spracovania, zlučovaním jednotlivých pracovných operácií s ponechaním zvyškov rastlín na povrchu pôdy, alebo v jej vrchnej vrstve. Ide tak o rôzne spôsoby plytkého obrábania pôdy, náhrady orby kyprením, výsevy plodín do nespracovanej, alebo iba povrchovo obrobenej pôdy, výsevy do vymrzajících alebo chemicky likvidovaných porastov medziplodín.
Tieto systémy obrábania pôdy môžeme nazvať ako pôdoochranné a to tak z hľadiska ochrany pôdy pred vodnou eróziou, ako aj z hľadiska lepšieho hospodárenia s vodou najmä v suchších oblastiach. Pôdoochranné technológie veľmi významne ovplyvňujú pôdne prostredie z hľadiska fyzikálnych, chemických aj biologických vlastností.
Fyzikálne vlastnosti pôdy predstavujú súbor pôdnych vlastností, ktoré významnou mierou ovplyvňujú priebeh a rýchlosť fyzikálno-chemických a biologických procesov. Preto ich vhodnou úpravou môžeme ovplyvniť reprodukčný proces pestovaných plodín. Fyzikálne vlastnosti pôdy ovplyvňujú pôdnu mikroklímu vegetácie, predovšetkým vodný, tepelný a vzdušný režim. Kypriacimi zásahmi a predovšetkým potom orbou dochádza k výrazným zmenám vo veľkosti redukovanej objemovej hmotnosti pôdy. Po nakyprení sa znižuje objemová hmotnosť a spravidla do jedného roka sa vracia do východiskovej, prirodzenej uľahnutosti za predpokladu, že nenastal v pôde nevratný degradačný proces spôsobený zlým hospodárením počas vegetačného obdobia.
Spracovaním pôdy možno ovplyvňovať jej objemovú hmotnosť, avšak samotné spracovanie pôdy má menší vplyv na jej stabilizáciu. Práve objemová hmotnosť je obvykle používaná ako najdôležitejšia veličina pre vyjadrenie vlastností pôdy. Jej zvyšovaním alebo znižovaním je ovplyvňovaná rýchlosť mineralizácie organickej hmoty. Vyššia objemová hmotnosť mení pomer medzi vodnou a vzdušnou kapacitou úmerne v prospech vodnej kapacity, znižuje celkovú pórovitosť a zvyšuje podiel kapilárnych pórov, ktoré sú do značnej miery príčinou zlepšeného vodného režimu a zásobovanie rastlín vodou v priebehu vegetácie.
Predovšetkým voda je dôležitým faktorom nielen pre tvorbu biomasy následne pestovaných rastlín, ale aj pre zachovanie pôdnej úrodnosti z hľadiska fyzikálneho a chemického. Ako nadbytok, tak aj nedostatok pôdnej vody je škodlivý. K najväčšiemu úbytku vody dochádza v orničnom horizonte, a preto je potrebné zvažovať, akú technológiu obrábania pôdy zvolíme. Tá sa bude líšiť podľa regiónu a podľa typu a druhu pôdy.
Základné obrábanie pôdy s orbou a bez orby
Asi najdiskutovanejšou otázkou aj posledného obdobia je, či je potrebné pôdu orať, alebo nie. Použitie pluhu ako základného nástroja pre obrábanie pôdy má v európskom priestore veľkú tradíciu. Orba je vhodnou technológiou pre zapravenie rastlinných zvyškov pod povrch pôdy. To je výhodné pri rozhodení napríklad hnoja z hľadiska emisií, ale aj zapravení zeleného hnojenia a podobne. Orba má rovnako výrazný regulačný efekt potláčania vytrvalých burín (napr. pýr).
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
