Diskusia: Očakávané úrody obilnín a olejnín a vývoj cien na trhu s komoditami
Pozvanie do nášho štúdia TV Roľnícke noviny tentokrát prijal predseda Slovenského zväzu olejninárov a obchodník s komoditami, Ing. Jozef Rebro, s ktorým sme sa práve na tieto témy rozprávali.
Aké sú doterajšie signály z polí pred žatvou 2026? Ako ovplyvnilo sucho prognózy úrod ozimných obilnín a olejnín na Slovensku?
J. Rebro: Tohtoročná žatva bude vychádzať zo situácie, ktorá tu pretrváva od začiatku roka. Po miernej zime bez snehu, ktorá nezabezpečila dostatok vlahy v pôde, suché počasie pokračovalo. Zrážky začiatkom mája a neskôr v júni nedokázali dohnať nepriaznivú situáciu. Zároveň vlaha nebola rastlinám dostupná v čase, kedy bola potrebná. Čiže v súčasnosti hodnotíme stav porastov ozimín. Suché podmienky najviac zasiahli pšenicu, ktorej na počiatku rastu vlaha chýbala, porasty sú preto nižšie a slabo odnožovali. Vlaha chýbala tiež v štádiu tvorby klasov a zrná v nich neboli takisto dostatočne naplnené. Teraz čakáme, že tieto posledné dni, ktoré boli trošku daždivé, navýšia HTS a že produkcia bude vyššia, ako to pôvodne hrozilo.
Na druhej strane tu z ozimín máme ešte repku olejnú, ktorá bola odolnejšia. Tá na jeseň vytvorila relatívne dobrú koreňovú sústavu a tým pádom v období, kedy bolo dosť výrazne sucho, čerpala vodu z väčšej hĺbky. Samozrejme, stretla sa tiež s problémami, v období kvitnutia prišli mrazíky, čo pôsobilo negatívne. Takisto keď sa mali tvoriť šešule a semienka, takisto nemala úplne priaznivé podmienky. Určite chýba nejaké množstvo šešúľ a teraz čakáme na to, aby sa aj tie semená, ktoré sú, naplnili a aby to ešte ovplyvnilo výšku úrody. Najbližšie dni budú veľmi horúce, preto očakávame, že budeme konfrontovaní s rýchlym dozrievaním repky.
Ako sa v sezóne 2025/2026 zmenili náklady na vstupy (energie, hnojivá, doprava)? Ovplyvnili už zakladanie tohtoročnej úrody alebo to môžeme očakávať neskôr na jeseň tohto roka pri zakladaní novej úrody?
J. Rebro: Áno, celé uplynulé obdobie bolo silne poznamenané práve nárastom cien vstupov. Jedná sa o energie a z nich najmä cena elektrickej energie a cena plynu.
Na druhej strane je to takisto aj cena palív, pričom nejde len o palivá, ktoré poľnohospodári používajú vo vlastných podnikoch. Tovar sa musí aj niekam prepraviť. Preto aj náklady na dopravu do destinácie, kde boli tieto tovary určené, významným spôsobom narástli a to v konečnom dôsledku odoberá z ceny komodity.
Ďalšou veľmi dôležitou vstupnou zložkou sú hnojivá. Cenu hnojív výrazným spôsobom ovplyvňuje cena plynu. Ale prvkov, ktoré cenu hnojív zvyšovali, je v skutočnosti oveľa viac.
Ako sa vyvíjajú ceny hlavných komodít na svetových burzách v prvej polovici roka 2026?
Jozef Rebro: Vývoj cien na svetových burzách je od začiatku roka značne turbulentný. Keď si pozrieme priebeh cien koncom minulého roka alebo teda tretí a štvrtý kvartál, tak sa to javilo tak, že bude situácia výrazne kľudná. No prišiel koniec roku a zrazu sa začalo teoreticky hovoriť o možnom vojnovom konflikte Irán – Amerika. S príchodom nového roka sa tieto informácie prehlbovali a ceny začali rásť. No a vo februári k tomu konfliktu naozaj došlo. Čiže toto bol taký hlavný prvok, ktorý bol hnacím motorom cien komodít pričom sa jednalo hlavne o olejniny, pretože úzko súviseli s nárastom ceny ropy. Nárast cien ropy bol prudký, a tak olejniny - u nás hlavne repka, tento nárast cien sledovali. Paradoxne cena pšenice na to takýmto spôsobom nereagovala, pretože odbytové možnosti najmä ruskej pšenice ktorá mala smerovať do Iránu, boli práve týmto konfliktom ohrozené. Toto bol teda jeden prvok, ktorý bol nečakaný. Na druhej strane sme už v marci začali sledovať počasie a začalo sa intenzívne hovoriť o fenoméne El Niño, ktorý mal v tomto období už prvé prejavy. No a potom sa začalo hovoriť o takých veciach ako 145-ročné sucho, najväčšie otepľovanie oceánu v súvislosti s El Niño a podobne. V období február – apríl pôsobilo sucho negatívne nielen v Európe, ale i v USA a cenu pšenice posúvalo smerom hore. Ale akonáhle tam v máji začalo pršať, cena pšenice samozrejme padala.
V prvom polroku sme teda videli postupný nárast cien repky, ktorá sledovala vývoj situácie a ceny ropy a miestami išla veľmi prudko hore, takže sa pohybovala v rozmedzí zhruba medzi 500 až 530 eur za tonu. Pšenica odrážala skôr vývoj počasia, preto tam fluktuácia tam nebola až taká veľká a pohyb tam bol v rozpätí asi 15 eur/tonu, čiže v rozpätí nejakých 200 až 215 eur/tonu hneď po úrode.
Aké sú očakávania vývoja do konca kalendárneho roka?
Výhľady do konca roka sú zmiešané, pretože nevieme, ako sa vyvinie situácia v Hormuzskom prielive. Memorandum medzi Iránom a USA síce bolo podpísané, ale už máme skúsenosť, že čo sa dohodlo, nakoniec neplatilo. Takže tam to bude závisieť od priepustnosti ropy z tejto oblasti a zároveň to bude výrazne ovplyvňovať ceny olejov aj cenu repky. Samozrejme, nemôžeme si robiť ilúzie, že teraz sa niečo podpíše a zajtra už je všetko normalizované, pretože obdobie vojny nám prinieslo odčerpanie európskych a svetových zásob ropy a teraz prichádza obdobie, kedy sa budú tieto zásoby dopĺňať. Cena teda už nebude príliš rastúca, bude sa štandardne odvíjať v rozmedzí 500 až 520 eur/t.
Pri cene pšenice je situácia trošku odlišná. Uvidíme, aké množstvo sa pozberá. Pšenica je skôr závislá na produkcii, či už európskej alebo svetovej. Odhady sú v súčasnosti v Európe a vo svete relatívne priaznivé. Prečo relatívne? Pretože vo svete bude produkcia vyššia ako päťročný priemer. Aj keď to bude výrazný pokles oproti minulému roku, zhruba 20 miliónov ton, ale bude to vysoko nad päťročným priemerom. Preto čakáme na objem produkcie, aby sme sa rozhodli, akou cenovou cestou sa potom vydať.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 26. Celú diskusiu si môžete pozrieť na https://rno.sk/kategorie-videa/tv-rolnicke-noviny/
