Možno sa vyhnúť ohryzovaniu chvostov u ošípaných bez toho, aby sa chovatelia museli uchýliť ku kupírovaniu chvostov? Vedci z rôznych krajín spolupracujú na hľadaní riešení pomocou rôznych prístupov k problému. Aké opatrenia možno použiť a koľko by to stálo?
Väčšina štúdií rizikových faktorov pre ohrýzanie chvostov zdôrazňuje hustotu obsadenia ako dôležitý faktor, aj keď nie všetky štúdie našli priamy vplyv, zvlášť ak boli študované relatívne veľké priestorové prídely. Kvôli zvýšeniu rizika ohryzovania chvostov bola navrhnutá prahová hodnota 1 m2 na prasa vo výkrme s hmotnosťou 110 kg. Avšak, zaznamenaná bola vyššia prevalencia ohrýzania vo výkrmniach s hustotou obsadenia nižšou alebo rovnou hustote stanovenej nariadením EÚ. Krajiny, ktoré zakázali kupírovanie chvostov, všeobecne poskytujú vykrmovaným prasatám väčší priestor, čo považujú za dôležitú súčasť riadenia rizík ohryzovania chvostov.
Náklady na poskytnutie väčšieho priestoru pre výkrm prasiat sa týkajú najmä nákladov na ustajnenie a na pracovné sily potrebné na čistenie kotercov a ďalších nákladov spojených s veľkosťou ustajnenia, ako sú náklady na vykurovanie a vetranie. V jednej štúdii boli náklady na zvýšenie priestoru z 0,7 na 0,9 m2 na prasa vyčíslené na 2,52 eur (2/3 plochy koterca tvorila roštová podlaha) a dodatočné mzdové náklady boli 1,2 eur na prasa. Z toho vyplýva, že celkové náklady na zvýšenie priestoru o 0,2 m2 na prasa vo výkrme boli 3,72 eur (tabuľka).
Ventilácia
Nedostatočná ventilácia alebo zlyhanie ventilačného systému je faktor spúšťajúci ohryzovanie chvostov, hoci kvantitatívne dopady sa môžu prípad od prípadu podstatne líšiť. Prieskum ukázal, že používanie prirodzenej alebo mechanicky riadenej prirodzenej ventilácie znižuje pravdepodobnosť ohrýzania chvostov.
Náklady spojené so zlepšením ventilácie môžu byť dvojaké. Na jednej strane, lepšie vetranie vyžaduje investície do vhodného ustajnenia a vybavenia, čo môže byť nákladné. K takým investíciám však obvykle dochádza pri stavbe novej ošípárne alebo pri rekonštrukcii stávajúcej. Keďže v každom prípade je nutný ventilačný systém, nemožno tieto náklady považovať za náklady súvisiace iba s ohrýzaním chvostov. Na druhej strane je dôležité, aby stávajúci ventilačný systém bol sledovaný a správne používaný. Náklady spojené s týmito činnosťami sú najmä mzdové náklady, ktoré vznikajú buď poľnohospodárskym pracovníkom alebo poskytovateľom služieb, ktorí sa starajú o ventilačné zariadenie. Napríklad vyčlenenie 1 hodiny týždenne na kontrolu fungovania ventilačného systému s hodinovými mzdovými nákladmi 16 eur, vedie k ročným nákladom vo výške 832 eur. Informácie získané od poskytovateľov ventilačných služieb naznačujú, že čistenie a úprava ventilačného systému raz ročne stojí najmenej 550 eur. Na farme produkujúcej 4 000 prasiat ročne by teda kontrola a údržba ventilácie stála 0,35 eur/prasa.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. JAROSLAVA SMITALA, Ph.D. z Výzkumného ústavu živočišné výroby, v. v. i., Praha - Uhříněves, ČR - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 8.
