Chov ošípaných je dôležitým producentom potravín živočíšneho pôvodu, ale zároveň čelí viacerým výzvam, ako sú rastúce vstupné náklady, znečisťovanie životného prostredia a tlak na využívanie prírodných zdrojov.
Optimalizácia výživy ošípaných zahŕňa viacero kľúčových prístupov, ktoré smerujú k zabezpečeniu udržateľnej produkcie, zníženiu environmentálnych dopadov a k zvýšeniu ekonomickej efektívnosti. Tieto stratégie vychádzajú z výsledkov experimentálnych štúdií realizovaných na univerzitách, vo výskumných ústavoch a na komerčných farmách.
1. Vývoj systému presného kŕmenia
Výživové programy v chove ošípaných si vyžadujú prispôsobenie zloženia kŕmnych zmesí podľa veku, hmotnosti, genetiky, pohlavia a produkčnej fázy. Presné kŕmenie predstavuje inovatívny prístup, ktorý umožňuje poskytnúť individuálny denný príjem krmiva pre rastúce ošípané. Tento systém znižuje plytvanie krmivom a živinami, zlepšuje účinnosť jeho využitia, obmedzuje nadmerné podávanie dusíkatých látok, znižuje výrobné náklady a minimalizuje negatívny vplyv na životné prostredie. Presné kŕmenie možno realizovať na stredne veľkých farmách s dostatočnou technickou podporou, využívajúc elektronické systémy na zber a spracovanie biologických údajov jednotlivých zvierat.
Výskumné tímy pod vedením C. Pomara (Sherbrooke, Quebec, Kanada) a J. Pomara (Univerzita v Lleide, Španielsko), spolu s odborníkmi z piatich krajín sa snažia zmeniť tradičné spôsoby kŕmenia ošípaných. Ich cieľom je vývoj technológií umožňujúcich individuálne kŕmenie, ktoré by nahradilo súčasný fázový systém poskytujúci výživu pre priemernú ošípanú. Pri fázovom kŕmení rýchlejšie rastúce jedince nedostávajú dostatok živín, zatiaľ čo pomalšie rastúce sú prekrmované. Nutričné potreby jednotlivých zvierat sa pritom v rámci populácie výrazne líšia a dynamicky menia podľa individuálnych rastových vzorcov. Z tohto dôvodu by sa odhad nutričných požiadaviek nemal považovať za statickú charakteristiku populácie, ale za vzájomne závislý a dynamický proces pre každú ustajnenú ošípanú (Linden, 2013). Technológie využívané v systéme presného kŕmenia zahŕňajú:
Tieto technológie umožňujú dynamické prispôsobovanie kŕmnych dávok, čím sa znižuje plytvanie krmivom, minimalizujú emisie dusíkatých látok (NL) a zlepšuje ekonomická efektívnosť chovu. Predbežné výsledky pokusov realizovaných vo výskumnom centre v Sherbrooke v Kanade poukazujú na to, že ošípané s hmotnosťou od 25 do 105 kg, ktoré boli kŕmené zmesami vypočítanými podľa ich individuálnych denných potrieb, mali príjem dusíka (N) a fosforu (P) znížený o 25 a 29 %, pričom ich vylučovanie kleslo takmer o 40 %. Ďalšie úspory je možné dosiahnuť na farmách s vlastnou výrobou kŕmnych zmesí, najmä efektívnejším využívaním fosforu a aminokyselín (AK), čo prispieva k zníženiu nákladov a environmentálnej záťaže.
2. Výroba kŕmnych zmesí so zníženým obsahom NL a doplnkom esenciálnych AK
V chovoch sa vo veľkej miere používajú kŕmne zmesi s redukovaným obsahom NL, do ktorých sú pridávané limitujúce aminokyseliny (lyzín, metionín, treonín, tryptofán). Tento prístup zlepšuje produkčné parametre a zároveň znižuje vylučovanie dusíka v exkrementoch. Okrem environmentálnych benefitov môže znížiť náklady na krmivo v období vysokých cien bielkovinových komponentov a prispieť k lepšiemu zdraviu tráviaceho traktu u odstavených prasiat.
Viac sa dočítate v príspevku doc. MVDr. ANDREJA MARCINA, CSc. z Katedry výživy a chovu zvierat - UVLF v Košiciach - v novoročnom čísle odborného týždenníka Roľnícke noviny.
