V súčasnej dobe je nevyhnutné zamyslieť sa nad neustále výraznejšími dopadmi klimatickej zmeny a vytvárať tlak na zmenu správania sa jednotlivcov a celej spoločnosti. Zhodli sa na tom účastníci 2. ročníka workshopu Cesta k udržateľnosti, ktorý sa konal vo Výskumnom centre AgroBioTech Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Na podujatí organizovanom Ústavom udržateľného regionálneho a miestneho rozvoja Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja (FEŠRR) v spolupráci s Europe Direct Nitra sa zúčastnilo vyše sto záujemcov najmä z radov študentov SPU. Myšlienku udržateľnosti v úvode zdôraznil Vladimír Kišš z FEŠRR, ktorý bol hlavným organizátorom tohto podujatia. Podčiarkol, že udržateľnosť je kľúčovou témou súčasnosti nielen kvôli jej ekologickému rozmeru, ale aj kvôli ekonomickej efektívnosti a kvôli spoločenskému imidžu.
Problematiku spojenú s extrémami počasia predstavila Jaroslava Slavková zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. Rok 2024 bol celosvetovo najteplejším rokom v histórii meraní, pričom priemerná globálna teplota dosiahla 15,10 stupňa Celzia.
„S klimatickou zmenou prichádza viacero extrémov počasia - od silných búrok a záplav až po vlny horúčav, suchá a lesné požiare. Rastúca frekvencia a intenzita takýchto udalostí predstavujú značné riziko pre živobytie obyvateľov na celom svete,“ upozornila klimatologička.
Zdôraznila, že medzi zmierňujúce opatrenia, ktoré môžu spomaliť hrozivý trend globálneho otepľovania, patrí najmä znižovanie emisií skleníkových plynov. Veľmi dôležitá je zeleň v mestách, v obciach a vo voľnej krajine. K ďalším vhodným opatreniam zameraným na zmiernenie zmeny klímy patria retenčné nádrže, zelené strechy, vertikálne steny, protierózne opatrenia a pestovanie plodín odolnejších voči suchu.
Problematiku klimatickej zmeny a uvedomovania si jej dôsledkov akcentovala aj Marta Fandlová z Europe Direct Nitra.
„Môžeme začať od seba a rôzne malé zmeny môžeme robiť aj v našich životoch - napríklad ak prestaneme jesť mäso a nakupovať fast fashion. Ale dôležitejšie je vyžadovať systémové zmeny od vlády a od politikov,“ povedala Marta Fandlová. Zároveň si myslí, že kľúčom k zmene je environmentálna výchova už od raného detstva.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
