07.05.2026 | 09:05
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Uhlíkové poľnohospodárstvo a starostlivosť o pôdu v meniacej sa klíme

V čase, keď sa poľnohospodárstvo musí rýchlo prispôsobovať novým podmienkam, už nestačí spoliehať sa na postupy, ktoré fungovali pred desiatkami rokov. Kto chce obstáť, musí sledovať trendy a byť pripravený reagovať skôr, než ho k tomu prinútia okolnosti. Platí to aj pre jedno z najstarších odvetví ľudskej činnosti – poľnohospodárstvo. Jedným z prístupov, ktorý si v posledných rokoch získava pozornosť, je uhlíkové poľnohospodárstvo. Tento koncept je založený na kombinácii tradičných postupov a moderných technológií s cieľom zvýšiť efektívnosť hospodárenia, posilniť odolnosť pôdy a zároveň prispieť k ochrane klímy.

V roku 2023 odštartoval projekt Carbon Farming CE, ktorého názov možno voľne preložiť ako Rozvoj uhlíkového poľnohospodárstva v strednej Európe. Projekt, ktorý bol realizovaný pod záštitou programu Interreg Central Europe, si kladie za cieľ zmapovať možnosti uplatnenia uhlíkového poľnohospodárstva v krajinách strednej Európy a vybraných okolitých regiónoch – od Česka a Slovenska cez Rakúsko, Nemecko a Poľsko až po Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko a Taliansko. Súčasťou projektu je aj snaha priblížiť tento koncept poľnohospodárom a ukázať im jeho praktické prínosy. Za Českú republiku sa do projektu zapojil tím výskumníkov zo Zemědělského výzkumu Troubsko. Spolu s partnermi z ostatných krajín sme v poľných pokusoch overovali účinnosť siedmich vybraných techník uhlíkového poľnohospodárstva. Zamerali sme sa na to, ako tieto postupy ovplyvňujú rôzne vlastnosti pôdy aj celkové fungovanie experimentálnych systémov v krátkodobom horizonte. Cieľom bolo získať reálne údaje z praxe, ktoré môžu poľnohospodárom pomôcť pri rozhodovaní, či a ako tieto metódy zaradiť do svojho hospodárenia.

Techniky uhlíkového poľnohospodárstva

Medzi techniky, ktoré boli v projekte sledované, patrilo sedem kľúčových postupov spojených s ukladaním uhlíka do pôdy. Konkrétne išlo o aplikáciu organickej hmoty, ponechávanie pozberových zvyškov vo forme mulča, pestovanie medziplodín, väčšiu diverzifikáciu osevných postupov, agrolesníctvo, obmedzenie intenzity spracovania pôdy a vápnenie. Každá z týchto metód prispieva k zvýšeniu obsahu organického uhlíka v pôde iným spôsobom a ich účinnosť sa môže líšiť v závislosti od miestnych podmienok aj spôsobu hospodárenia.

Aplikácia organickej hmoty

Doplňovanie organickej hmoty do pôdy je jeden z najúčinnejších spôsobov, ako zvýšiť obsah pôdneho uhlíka a udržať pôdu dlhodobo úrodnú. V praxi sa využíva široká škála materiálov – klasický hnoj či kompost, ale aj modernejšie vstupy, napríklad biouhlie alebo digestát z bioplynových staníc. Každý z týchto materiálov sa v pôde správa trochu inak, spoločným menovateľom je však schopnosť dodať stabilnú organickú zložku, ktorá podporuje tvorbu drobnohrudkovitej štruktúry, zlepšuje hospodárenie s vodou a aktivitu pôdnych organizmov. Z našich pozorovaní vyplýva, že tam, kde sa organická hmota pridáva pravidelne a dlhodobo, je pôda výrazne lepšie spracovateľná a dokáže udržať vlahu aj počas sucha. V praxi sa však zároveň ukazuje, že dostupnosť kvalitného hnoja či kompostu nie je všade samozrejmosťou a v niektorých regiónoch predstavuje hlavnú prekážku širšieho využitia tejto praxe.

Využitie pozberových zvyškov

Pozberové zvyšky majú na poli svoje miesto. Ak sa ponechajú na povrchu ako mulč, predstavujú pre podniky bez živočíšnej výroby veľmi účinný spôsob, ako vrátiť do pôdy organickú hmotu a zároveň zlepšiť jej celkový stav. Vrstva mulča postupne rozkladá organické látky, podporuje tvorbu humusu a zároveň plní niekoľko praktických funkcií – potláča rast burín, chráni povrch pôdy pred prehrievaním a výrazne spomaľuje stratu vlhkosti. Vďaka tomu sa stabilizuje mikroklíma v hornej vrstve pôdy a následné plodiny majú lepšie štartovacie podmienky. Na základe našich terénnych pozorovaní sa ukázalo, že mulčovanie dokáže výrazne obmedziť vysychanie povrchu pôdy, čo bolo najviac zreteľné v suchých rokoch. Zároveň sa potvrdilo, že práca s hrubšími zvyškami, napríklad kukuričnými stonkami, je energeticky náročnejšia a vyžaduje vhodnejšiu techniku, aby bolo možné materiál rovnomerne rozprestrieť a zapracovať.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2026 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down
Prehľad ochrany osobných údajov

Prehľad ochrany osobných údajov Tento web používa súbory cookie, aby sme vám mohli poskytnúť tú najlepšiu možnú používateľskú skúsenosť. Informácie o súboroch cookie sa ukladajú vo vašom prehliadači a plnia funkcie, ako je rozpoznanie vás, keď sa vrátite na našu webovú stránku, a pomáhajú nášmu tímu pochopiť, ktoré časti webu sú pre vás najzaujímavejšie a najužitočnejšie.