K základným ukazovateľom úrodnosti pôdy patrí pôdna reakcia, pH pôdy. Na rast a vývin rastlín vplýva najmä tým, že sa podieľa na sprístupňovaní živín pre plodiny, čím podmieňuje aj samotnú účinnosť výživy porastov. Výrazne vplýva na množstvo a kvalitu úrody, rovnako výrazne vplýva aj na celý rad technologických vlastností pôdy. K tomu, aby mohli byť pochopené dôležité chemické, fyzikálne, biologické aj biochemické deje v pôde, o ktorých význame a možnostiach agronomickej regulácie sa v odborných kruhoch vedie čoraz viac diskusií s praktickým zameraním, je vhodné vnímať širšie súvislosti a zrejme poznať nielen samotnú hodnotu pôdnej reakcie, pH pôdy.
Pôdna reakcia pH, vápnenie
Snáď nezaškodí úvodom zoširoka uviesť, že pôda vo vzťahu k plodinám vystupuje ako prostredie zabezpečujúce zakoreňovanie rastlín, prísun vody a minerálnych látok ku koreňom. Preto je pôda so svojou úrodnosťou jedným zo základných predpokladov získania dobrých a kvalitných úrod. Dôležitým ukazovateľom úrodnosti pôdy je pôdna reakcia, ktorá vplýva na rast a vývoj pestovaných plodín, na činnosť mikroorganizmov v pôde a veľký význam má tiež v rôznych ďalších pôdnych procesoch. Kyslosť pôdy vplýva na mobilitu a prístupnosť najdôležitejších rastlinných živín, najmä fosforu a draslíka. Nepriaznivý vplyv pôdnej reakcie je spojený aj s pohyblivosťou katiónov hliníka a železa. V kyslých pôdach sa vytvárajú ťažko rozpustné fosforečnany hliníka a železa, v ktorých je fosfor pre rastliny prakticky neprístupný. Jednou z príčin okysľovania pôd je vylúhovanie bázických katiónov. Zistilo sa, že rovnaký stupeň kyslosti pôdy znášajú rastliny lepšie v pôdnom roztoku bohatom na katióny v porovnaní s roztokom chudobným na katióny.
Väčšina plodín vyžaduje neutrálnu pôdnu reakciu, niektoré dokonca mierne alkalickú. Krajné rozpätie pôdnej reakcie je širšie, ale nemalo by klesnúť pod pH 6 a prekročiť hodnotu pH 7,5. Pri extrémnych hodnotách pôdnej reakcie zvyčajne dochádza k ultra-štrukturálnym a anatomickým zmenám plodín a následne k výraznému zníženiu dopestovanej úrody. Ovplyvnený je predovšetkým koreňový systém, prísun živín a vody do rastliny a narúšajú sa základné biochemické funkcie plodín. Nie všetky plodiny však patria k plodinám, pod ktoré je vhodné realizovať vápnenie, hoci stanovená hodnota pôdnej reakcie si to aj vyžaduje.
Vápniť, resp. pôdna reakcia by sa mala upraviť najmä na jeseň po zbere predplodiny, pred organickým hnojením, prípadne k predplodine. Na vápnenie je vhodné využívať nielen vápenaté a dolomitické vápence, ale aj saturačné kaly, ktoré sú zdrojom živín, či rôzne pôdne pomocné látky obsahujúce vápnik. K takýmto pôdnym pomocným látkam, certifikovaným aj pre ekologické hospodárenie na pôde, patria rôzne preparáty využívané k urýchleniu rozkladu pozberových zvyškov, k regenerácii pôdy, na zlepšenie pôdnej štruktúry a zvýšenie využiteľnosti disponibilných zásob živín v pôde. Po aplikácii pôdnych pomocných látok sa zaznamenali zvýšené hodnoty pôdnej reakcie v rôznom rozmedzí, čo by mohlo byť predmetom samostatnej diskusie.
Vápnik a kompozity Ca-C
Vápnik zohráva významnú úlohu nielen vo výžive rastlín, ale hlavne pri tvorbe pôdnej úrodnosti. Ovplyvňuje prístupnosť ostatných makro a mikroelementov v pôde, čo sa prejavuje na úrodách a kvalitatívnych parametroch produkcie. Vápnik neutralizuje pôdnu kyslosť a tým inhibuje príjem ťažkých kovov. Po vápnení pôd sa pôdne vlastnosti menia v celom komplexe a vytvárajú sa priaznivejšie podmienky pre rozvoj pôdnej mikroflóry, zvyšuje sa efektívnosť hnojenia priemyselnými hnojivami. Vápnik stimuluje prenos asimilátov z listov do koreňov a urýchľuje dozrievanie plodín.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
