Päť členských štátov EÚ s fungujúcimi systémami učňovského vzdelávania sa spojilo, aby pomohli iným krajinám v problémoch.
Aktivita prichádza pred zverejnením návrhu Európskej komisie, ktorý má podporiť práve takýto systém ako jedno z opatrení na boj s nezamestnanosťou mladých ľudí.
Obchodné asociácie z Rakúska, Dánska, Nemecka, Holandska a zo Švajčiarska na minulotýždňovej konferencii v Bruseli diskutovali o tom, ako je možné najlepšie odprezentovať a preniesť úspešné systémy učňovského vzdelávania v týchto krajinách do iných kútov EÚ.
Duálny systém vzdelávania, alebo aj učňovské vzdelávanie, je považovaný za efektívny model ako priviesť mladých ľudí bližšie k trhu práce a lepšie usmerniť ich zručnosti. Tému dostáva do popredia najmä vysoká nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi v Európe.
„Spoločnosti robia z tínedžerov dospelých jedincov: naučia sa zodpovednosti, dôvere, používať drahé prístroje, zohrávať dôležitú úlohu a získajú sebadôveru,“ hovorí riaditeľ dánskeho inštitútu pre odborné vzdelávanie a prípravu Michael Kaas Andersen. „Naučia sa hodnotám dospelosti. Môžete to učiť aj na škole, ale nebudú mať skúsenosť z prvej ruky. Niektoré veci sa dajú pochopiť len implicitne zo skúsenosti.“
Ako vysvetľuje K. Andresen, v Dánsku vybraní žiaci strávia dve šesťmesačné obdobia ako učni vo firmách. V prestávke majú štyri až päť týždňov školy.
Riaditeľ švajčiarskeho Koordinačného centra pre výskum vo vzdelávaní Stefan Wolter hovorí, že jednými z najväčších prekážok pri učňovskom vzdelávaní je, že firmy potrebujú incentívy, aby namiesto zamestnania už vyškolených ľudí zaúčali študentov.
„Takéto incentívy musia byť integrálnou súčasťou všeobecného vzdelávacieho rámca,“ tvrdí S. Wolter. Pre firmy by bolo mimoriadne náročné začať s učňovským vzdelávaním bez podpory väčších sietí zamestnávateľov a štátu.
V minuloročných špecifických odporúčaniach sa téma učňovského vzdelávania objavila v odporúčaniach pre sedem členských štátov, vrátane Slovenska, Španielska a Británie.
Slovensku Komisia a následnej aj Európska rada odporučili riešiť vysokú nezamestnanosť mladých aj reformou odborného vzdelávania a vyššieho vzdelávania.
Slovensko sľúbilo v akčnom pláne Národného programu reforiem na tento rok "lepšie zapojiť zamestnávateľov a zamestnávateľské zväzy do systému odborného vzdelávania a prípravy, podporu odbornej praxe žiakov vykonávanej priamo v podnikoch a posilnenie nástrojov pre podporu a zabezpečenia kvality štúdia v odboroch, ktoré sú požadované trhom práce formou motivačných štipendií na podporu štúdia v preferovaných študijných odboroch." Tieto aktivity zastrešuje projekt „Rozvoj stredného odborného vzdelávania“, ktorý je financovaný zo štrukturálnych fondov EÚ.
Súvisiacou aktivitou je aj Národná sústava kvalifikácií a národný projekt Dielne praktického výcviku, obe opäť financované z eurofondov.
Ako jeden zo systémových problémov zamestnávatelia na Slovensku spomínajú odstránenie normatívneho financovania škôl od počtu žiakov. Vláda sľubuje legislatívnu zmenu do konca roka.
Zamestnávateľské zväzy už medzičasom hovoria o alarmujúcej situácii v slovenskom odbornom vzdelávaní. Odhadujú, že z celkového počtu absolventov SOŠ sa v praxi v odbore uplatní asi 6%. Ešte v roku 1991 bolo pritom Slovensko kvalitou odborného školstva na špici.
Zamestnávatelia združení v Rade vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu navrhujú reformu stredného školstva, v ktorom „si každý absolvent nájde svoje uplatnenie“. Liberalizácia školstva, v ktorom školy dostávajú normatív na žiaka bez kritéria kvality a zamestnateľnosti absolventov podľa zamestnávateľov „dosiahla svoje dno“.
Inšpiráciu slovenské zamestnávateľské zväzy čerpajú aj zo švajčiarskeho duálneho modelu, kde je odborné vzdelávanie populárne, teší sa dobrému imidžu v spoločnosti, pričom systém zostáva priepustný a absolvent odbornej prípravy môže v konečnom dôsledku študovať aj na vysokej škole.
(EurActiv)
