Európsky komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan pochádza z Írska, kde vyrastal na malej rodinnej farme. Po skončení štúdií na univerzite ju krátko aj riadil. V rokoch 2011-2014 bol írskym ministrom pre životné prostredie, obce a miestne samosprávy. Od novembra 2014 stojí na čele európskeho poľnohospodárskeho sektora v Európskej komisii.
Počas jeho účasti na konferencii Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v Bratislave a na ďalších podujatiach v krajinách V4 poskytol exkluzívny rozhovor pre Roľnícke noviny a týždenník Zemědělec. Rozhovor prebehol len krátko po komisárovom stretnutí so zástupcami slovenských poľnohospodárov.
Stretávame sa po ukončení medzinárodnej konferencie zameranej na manažment rizík v poľnohospodárstve. Ako sme v EÚ pripravení na problémy spojené so zmenou klímy?
Ako sme mohli na konferencii od viacerých prednášajúcich počuť, poľnohospodári nemajú veľa možností, aby sa mohli vyrovnať s novým výzvami. Nejde len o volatilitu cien na trhoch, ale aj o problémy týkajúce sa životného prostredia ako je klimatická zmena, prírodné pohromy, záplavy, sucho a všetky možné problémy, s ktorými sa stretávajú aj poľnohospodári na Slovensku. Musíme vypracovať nové spôsoby ako farmárom pomôcť, aby dostali príležitosť na poistenie, prístup k nízkym úrokovým sadzbám, aby mali k dispozícii opatrenia, ktoré môžu rýchlo použiť na zabezpečenie svojho živobytia a príjmu v prípade prírodnej pohromy. V budúcom roku určite predstavíme dobrovoľné nástroje na riadenie rizík pre členské štáty, ktoré budú poľnohospodárom pomáhať.
Pre slovenských a českých poľnohospodárov je pri diskusiách o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) najhorúcejšou otázka stropovania priamych platieb. Ako vnímate jeho dopady na podniky v našich krajinách?
Nemyslím si, že je to až taký veľký problém pre slovenských poľnohospodárov. Trochu viac sa to týka českých farmárov, aj keď tým budú dotknuté iba 3% poľnohospodárov. Chápeme históriu družstevného hospodárenia a teda chápeme aj to, prečo sú u vás veľké podniky, ktorých sa problém stropovania týka. My však chceme umožniť, aby mzdy pracovníkov, náklady na prácu, a práca rodinných príslušníkov na farmách boli odpočítané a znížili dopad stropovania. Cieľom stropovania je ušetriť prostriedky, ktoré môžeme dať malým a stredným podnikom. Akékoľvek úspory finančných prostriedkov zo stropovania vzniknú, zostanú v rámci členskej krajiny a budú použité na lepšie zacielené platby pre malé a stredné podniky alebo pre rozvoj vidieka. Verím, že máme byť spravodliví a v budúcnosti ešte spravodlivejší v redistribúcii platieb. Toto je motivácia, ktorá stojí za snahou o zavedenie stropovania. Viem, že organizácie poľnohospodárov na Slovensku a v Českej republike majú so stropovaním problém, ale je to teraz na členských štátoch a na Európskom parlamente, aby rozhodli, ako pomôžu dosiahnuť cieľ plánu redistribúcie pre priame platby.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 45
