Podnikanie v poľnohospodárstve nie je záležitosť na jednu sezónu. Skôr ide o beh na dlhé trate. Sú to preteky, v ktorých výsledky jednej sezóny nemusia až tak veľa znamenať.
Tieto slová kladieme na papier teraz, v období, kedy sa ešte stále možno odôvodnene nazdávať, že zaznamenáme dobrý, úrodný a úspešný rok. Mienime ich ako opatrnú výstrahu pred kde tu presakujúcim prílišným
optimizmom.
Už sme to raz na tomto mieste boli napísali, ale stále platí, že v máloktorom odvetví je medzi úspechom a debaklom, medzi víťazstvom a prehrou taká tenká a labilná hranica, ako práve v biologicky živom pôdohospodárskom remesle.
Preto netreba v eufórii skákať po plafón, keď sa zdá, že sa konečne môže trochu „zadariť“. Dobrí gazdovia vedia, že kým úroda nie je pod strechou, nič nie je vyhrané.
V nových časoch sa k tejto dávnej pravde pridali aj ďalšie podmienky: úroda musí byť nielen dobre uskladnená, ale aj za solídnu cenu predaná. A v špecifických pomeroch z času na čas prebleskujúcej platobnej nedisciplíny je vec úplne v suchu až vtedy, ak je predaná úroda aj
zaplatená.
Lebo len to, čo je na účte, sa aj naozaj počíta.
BOHUMIL URBÁNIK
