Traduje sa, že v každej významnejšej oblasti ľudskej činnosti sa vedomosti počas piatich rokov vždy zdvojnásobia. Aj pre opomínané slovenské poľnohospodárstvo to znamená, že kto si priebežne necibrí poznatky a následne technológie, zaostane.
Spoločnosť a jej rezorty, ktoré majú na zreteli svoj rozvoj a budúcnosť, sú pragmatické a investujú do nevyčerpateľného poznania. V opačnom prípade hrozí, že sa poučenie nevyvodí ani z lekcií nadelených historickým vývojom a životnými skúsenosťami. Lekcie sa buď zvládnu, alebo zopakujú a sú náročnejšie. Ako napríklad spoločensky ťažko doceniteľná daň, veľmi častá v podobe rozvrátených rodín, ktorá je privysoká za vynútenú cudzinu v súvislosti s poklesom pracovných príležitostí doma.
V rezorte poľnohospodárstva sa zas akosi pričasto opakuje scenár otáznej kvality, ale nebývalého nárastu spotrebiteľských cien dovážaných komodít, prvýkrát zaznamenaný snáď pri dovezených zemiakoch ešte v polovici 90-tych rokov pre ich domácu neúrodu. Zatajovanie rizík je čoraz silnejším opatrením marketingovej podpory...
Veda na Slovensku
Veľké myšlienky si vždy obliekali jednoduché slová a tak už v zrozumiteľnom Šalamúnovom pozorovaní z úsvitu ľudských dejín, „kde niet múdrej správy, padá ľud, a záchrana je v množstve radcov,“ je skrytá úspešnosť aj našich susedov. Podpora domácej vedy nedosahuje na Slovensku ani štvrtinu priemeru adekvátnej podpory krajín EÚ-27. Kým táto podpora na Slovensku klesla v období rokov 1999 – 2009 z 0,66 na 0,48 % HDP, priemer krajín EÚ-27 narástol za rovnaké obdobie z 1,83 na 2,01 % HDP.
Podpora vedy na Slovensku je na úplnom chvoste rebríčka krajín EÚ-27, a čo je prekvapivé – niekoľkonásobne zaostáva aj za krajinami ako Island, Chorvátsko či Turecko. Nepokročiť na rebríčku podpory vedy vyššie by znamenalo zastávať pozíciu s predtým nikým neobsadzovanou úrovňou.
Aplikovaný výskum
Správe i subjektom rezortu poľnohospodárstva želáme plodnú spoluprácu pri formovaní, zadávaní, resp. využití ešte existujúcich kapacít už dlhodobo decimovaného domáceho výskumu. Obrat v trende, a tým rozvoj najmä aplikovaného výskumu technologického zamerania, je z vyššie naznačených okolností a mnoho ďalších, často ťažšie pochopiteľných príčin podmienený a udržateľný iba pri plnom docenení svojho významu a poslania v rámci vlastného rezortu. Správne využitie takejto príležitosti by malo byť samozrejmé, ako hospodárenie so zdravým gazdovským rozumom, a malo by sa dostať do bežného štandardu ľudí so vzácnou výsadou niečo spoločensky spravovať.
Ing. ŠTEFAN TÓTH, PhD.
CVRV – VÚA Michalovce
