Počas celého minulého kalendárneho roka sme sa v odborných článkoch, ale i v realite, často stretávali s problémami, vyvolanými inváziou hraboša poľného, ktorého početnosť zvyšovalo suché a horúce leto. K jeho neustálemu rozmnožovaniu sa prispela i teplá a suchá jeseň, takže i pri terajšom vlhkom a relatívne teplom počasí sa celá populácia hraboša nemusí zdecimovať tak, ako to možno očakávame.
Keďže priemerná ročná teplota sa zvyšuje, mnohí drobní pestovatelia zeleniny sa orientujú na jej jesenné pestovanie za účelom, aby ju mali k dispozícii čerstvú po čím dlhšie obdobie.
Naša škola sa venuje i overovaniu zelenín z teplejších klimatických oblastí Európy, hlavne z Talianska. Robíme tak v spolupráci so spoločnosťou Fratelli Ingegnoli S.p.A., a na dosiahnutie konzumnej zrelosti plodov využívame skleník.
Práve pri vykonávaní experimentov sme sekundárne zistili, že táto inovatívna činnosť môže priniesť invazívne riziko, a síce že v jesennom alebo v skorom zimnom období pri nepriaznivom počasí sa hraboše začnú sťahovať do interiéru skleníka.
Dvere zavrieť nestačí...
Prvé, čo si niekto pomyslí, že treba urobiť, aby sme zabránili migrácii hrabošov, je zatváranie dvier skleníka. To robíme, pretože v ňom chceme udržať vyššiu teplotu, potrebnú pre rast a dozrievanie pestovanej kultúry.
Zatvorenie dverí však hrabošovi nespôsobí žiaden problém, pretože do priestoru sa nasťahuje vytvorením si nôr popod základy. Práve pozdĺž nich sme pozorovali vyššiu intenzitu výskytu. Diery sa, samozrejme, začali objavovať i v iných miestach, ale spravidla vo vzdialenosti nad 20 cm od pestovanej rastliny. Tento jav je vysvetliteľný tým, že hraboš ako hlodavec, citlivý na mokrú pôdu, si vzdialenosť volí preto, lebo v uvedenom období sa aplikuje závlaha nielen okolo koreňa, ale taktiež i v nižších dávkach, čím priestory medzi rastlinami zostávajú suché.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)